George Fitzgerald Smoot III (narodený 20. februára 1945) je americký profesor astrofyziky a kozmológie. V roku 2006 získal Nobelovu cenu za fyziku spolu s Johnom C. Matherom za prácu na družici COBE (Cosmic Background Explorer), ktorá výrazne zlepšila merania kozmického mikrovlnného pozadia (CMB) a prispela k overeniu základných predpokladov modelu Veľkého tresku.

Práca na projekte COBE a jej výsledky

Projekt COBE, vypustený NASA v roku 1989, niesol na palube niekoľko citlivých prístrojov, z ktorých najdôležitejšie boli:

  • FIRAS – meral spektrum kozmického mikrovlnného pozadia a ukázal, že jeho spektrum zodpovedá prakticky dokonalému čiernemu telu, čo je silný dôkaz pre teóriu Veľkého tresku,
  • DMR – detegoval malé teplotné anizotropie (kolísania) v CMB, ktoré predstavujú „nerovnosti“ v ranom vesmíre a sú semienkami pre vznik galaxií a väčších štruktúr,
  • DIRBE – skúmal infračervené pozadie a pomáhal oddeľovať príspevky galaktického a medzigalaktického pôvodu od primárneho kozmického signálu.

Výsledky FIRAS potvrdili, že CMB má takmer dokonalé čierne telové spektrum, a DMR v roku 1992 ukázal drobné teplotné fluktuácie rádu desiatok mikrokelvinov. Tieto objavy poskytli priame dôkazy pre teóriu Veľkého tresku a ukázali mechanizmus, akým sa z homogénneho raného vesmíru mohli vyvinúť galaxie a ďalšie kozmické štruktúry.

Význam pre kozmológiu

Práca projektu COBE a výsledky, ktoré prispeli Smoot a jeho tím, znamenali prechod kozmológie z kvalititatívnych úvah do presnej kvantitatívnej vedy. Nobelov výbor zhrnul význam takto: "Projekt COBE možno tiež považovať za východiskový bod kozmológie ako presnej vedy."

Detekcia anizotropií v CMB vytvorila empirický základ pre následné misie s vyšším rozlíšením, ako boli WMAP a Planck, ktoré ďalej upresnili kozmologické parametre (vek vesmíru, obsah tmavej hmoty a tmavej energie, mieru expanzie) a pomohli overiť modely formovania štruktúr vo vesmíre.

Kariéra a ocenenia

Profesor Smoot pôsobí na katedre fyziky Kalifornskej univerzity v Berkeley a bol dlhodobo zapojený do výskumu kozmického mikrovlnného pozadia a príbuzných experimentov. Jeho vedecká práca otvorila dvere k presnejším meraniam a teoretickým interpretáciám raného vesmíru. V roku 2003 mu bola udelená Einsteinova medaila za významný prínos k fyzike a kozmológii.

Smootova práca mala tiež širší dopad: lepšie pochopenie kozmického mikrovlnného pozadia pomáha pri štúdiu formovania galaxií, hviezd a — nepriamo cez procesy zúčastňujúce sa pri vzniku masívnych objektov — aj čiernych dier. Výsledky COBE zostávajú kľúčovým míľnikom modernej kozmológie.