Ainčina
Ainčina je jazyk Ainov v severnom Japonsku. Do 19. storočia sa v ňom nepísalo. Odvtedy sa píše katakanou alebo latinkou.
V 19. storočí sa ainčinou hovorilo na ostrove Ezo (vrátane ostrova Hokkaidó a južnej časti ostrovov Čišima), v južnej časti Karapta (Sachalin) a v severnej časti ostrovov Čišima (Kurilské ostrovy). V súčasnosti sa ním hovorí len na ostrove Hokkaidō.
Ainovia mali mnoho dialektov, vrátane čitose, saru a karapto. V súčasnosti sa zachoval len dialekt Hokkaidó. Dialekty sa od seba líšili natoľko, že hovoriaci jedným dialektom nerozumel hovoriacemu iným dialektom.
V minulosti žili obyvatelia hovoriaci ainským jazykom v blízkosti obyvateľov hovoriacich japonským a itelmenským jazykom (z Kamčatky). Nivch, ktorým sa hovorilo v severnej časti Sachalinu, je ďalším izolovaným jazykom.
Gramatika
V ainu sa používa slovosled subjekt-objekt-sloveso, podobne ako v japončine. Frázy v ainu majú ľavostrannú vetnú štruktúru: slovo pre vlastnosť je pred slovom pre osobu alebo vec.
Ukážkové slová
Slovo ainu znamená "človek" a Ainuovia ním označujú sami seba. Naproti tomu kamuy znamená "boh". Ainuovia si myslia, že všetky existencie, ktoré majú myseľ a zohrávajú úlohu v tomto svete, sú kamuy. Vrabce alebo stojace stromy sú kamuy. Z pohľadu Ainuov na svet ide všetko dobre a aj človek môže byť šťastný, ak si ainuovia a kamuyovia navzájom pomáhajú.
Väčšina jazykovedcov si myslí, že základom ainskej číselnej sústavy je dvadsať.
| Číslice | |||
| číslo | Ainu (v nárečí Saru) | Nivkh | Japonský |
| 1 | siné | ñaqř | ahoj |
| 2 | tu | meqř | hu |
| 3 | na | ţaqř | mi |
| 4 | íne | nəkř | yo |
| 5 | asíkne | t'oqř | itsu |
| 6 | iwán | mu | |
| 7 | árwan | na | |
| 8 | tupésan | ya | |
| 9 | sinépesan | ko | |
| 10 | wan | mxoqř | tō |
- Ape - oheň.
- Iyomante - festival, pri ktorom sa posiela duša medveďa do neba.
- Kunnechupu - Mesiac.
- Kotan - obec.
- Konru - ľad.
- Sumari - (vyslovuje sa ako "Shumari") - líška.
- Seta - pes.
- Tonoto - saké.
- Non- kvetina.
- Huci - (vyslovuje sa ako "Hoochi") - babička, Staré ženy.
- Pone - kosť.
- Pirka - Krása, roztomilý.
- wakka - "pitná" voda.
Vzťahy s inými jazykovými rodinami
Ainský jazyk je klasifikovaný ako jazykový izolát, hoci existuje niekoľko teórií o genetickej príbuznosti. Niektorí lingvisti naznačujú príbuznosť s altajskými jazykmi, zatiaľ čo iní naznačujú súvislosť s indoeurópskymi jazykmi. Určité podobnosti existujú aj so severnými indiánskymi jazykmi.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to jazyk Ainu?
Odpoveď: Ainčina je jazyk Ainov v severnom Japonsku.
Otázka: Bol ainský jazyk spisovný pred 19. storočím?
Odpoveď: Nie, do 19. storočia sa v ňom nepísalo.
Otázka: V akých systémoch písma sa dnes píše ainský jazyk?
Odpoveď: Jazyk Ainu sa zapisuje katakanou alebo latinkou.
Otázka: V ktorých regiónoch sa hovorilo jazykom ainu v 19. storočí?
A: Ainským jazykom sa hovorilo v Ezo (vrátane ostrova Hokkaidó a južnej časti ostrovov Chishima), v južnej časti Karapta (Sachalin) a v severnej časti ostrovov Chishima (Kurilské ostrovy).
Otázka: Má jazyk Ainu aj v súčasnosti viacero dialektov?
Odpoveď: Nie, v súčasnosti prežíva len dialekt Hokkaidó.
Otázka: Boli ainské dialekty vzájomne zrozumiteľné?
Odpoveď: Nie, dialekty sa od seba natoľko líšili, že hovoriaci jedným dialektom nerozumel hovoriacemu iným dialektom.
Otázka: Akými ďalšími jazykmi sa v minulosti hovorilo v blízkosti ainských hovoriacich?
Odpoveď: Historicky žili hovoriaci ainujským jazykom v blízkosti hovoriacich japonským a itelmenským jazykom (z Kamčatky). Nivch, ktorým sa hovorilo v severnej časti Sachalinu, je ďalším izolovaným jazykom.
