Vlásočnica, v odbornom jazyku kapilára, je najtenšia krvná cievka v organizme, sprostredkovávajúca priamu výmenu plynov, živín a tekutín medzi krvou a okolnými tkanivami. V porovnaní s väčšími cievami nemá vyvinutú hladkú svalovinu ani výrazné pružné vrstvy; jej hlavnou zložkou je jednovrstvový endotel s tenkou bazálnou membránou. Takto vytvorená bariéra umožňuje pasívny a regulovaný pohyb látok cez stenu cievy (krvná cieva, tkanivo, endotel).

Stavba a charakteristiky

Priemer vlásočníc sa bežne pohybuje v rozmedzí niekoľkých mikrometrov, typicky 5–10 µm, čo je dostatočné na priechod červených krviniek v rade za sebou. Ich stenu tvoria endotelové bunky spojené rôznymi spojmi a pokryté spoločnou bazálnou membránou; okolo niektorých kapilár sa nachádzajú pericyty, ktoré regulujú priepustnosť a stabilitu cievnej steny (5–10 μm, prenášanie látok, chemické látky).

Typy vlásočníc

  • Kontinuálne – s nepretržitým endotelom, typické pre svaly, kožu a mozog (s pevnejším zložením krvno-mozgová bariéra).
  • Fenestračné – obsahujú póry (fenestry), ktoré urýchľujú filtráciu v obličkách, čreve a endokrinných žľazách (kyslík, oxid uhličitý).
  • Sinusoidné – rozšírené a prerušované kanály v pečeni a slezine, umožňujúce väčšie molekuly a bunky prenikať medzi krvou a tkanivom.

Funkcie a mechanizmy výmeny

Hlavnou úlohou vlásočníc je výmena plynov (O2, CO2), živín a odpadových produktov. K výmene dochádza difúziou cez endotel, cez medzibunkové štrbiny alebo fenestry, a tiež aktívnou transcytózou. Hydrosttické a onkotické (osmoticé) tlaky – známe ako Starlingove sily – riadia presun tekutín medzi krvou a interstíciom, čo ovplyvňuje tvorbu edémov a bilanciu tekutín (voda, živiny, odpadové látky).

Klinický význam a príklady

Zmeny v štruktúre alebo funkcii vlásočníc sú dôsledkom mnohých ochorení: pri zápale sa zvyšuje priepustnosť, pri cukrovke vzniká mikroangiopatia vedúca k poškodeniu sietnice alebo obličiek, pri sepsi alebo ťažkom zápale môže dôjsť ku kapilárnemu úniku tekutín. Hustota kapilárnych sietí sa líši podľa metabolickej potreby tkaniva — vysoká v svaloch a pľúcach, nižšia v šľachách a chrupavkách (tepny, žíly, krv).

Historické a biologické súvislosti

Vzťah medzi tepnovým a žilovým obehom, ktorý vlásočnice sprostredkujú, bol kľúčový pri formulovaní koncepcie krvného obehu. Prvé mikroskopické pozorovania drobných prepojení medzi artériami a žilami prispeli k pochopeniu obehového systému. Dnes sú kapiláry predmetom štúdií v angiogenéze, regeneratívnej medicíne a pri vývoji liečiv zameraných na mikrocievy.

Prehľad o vlásočniciach a prepojeniach medzi ich funkciami a ochoreniami nájdete v ďalších zdrojoch: krvná cieva, tkanivo, endotel, prenášanie látok, veľkosť, tepny, žíly, voda, kyslík, oxid uhličitý, živiny, odpadové látky, chemické látky, krv.