Žeriav je druh vysokých brodivých vtákov z čeľade žeriavovitých (rad Gruiformes). Existuje 15 druhov v 4 rodoch. Najvyšší je žeriav sársky, Grus antigone, ktorý môže dorásť do výšky až 1,8 m,
Žeriavy sa veľmi podobajú volavkám, ale zvyčajne sú väčšie, majú čiastočne holú hlavu a ťažší zobák. Keď letia, majú dlhý krk natiahnutý dopredu a nohy sa tiahnu za nimi.
Najstaršie fosílie žeriavov boli objavené v Severnej Amerike. Živé formy žijú všade na svete okrem Antarktídy a Južnej Ameriky. Mnohé populácie sú ohrozené lovom a ničením biotopov.
Popis
Žeriavy sú statné vtáky s dlhými krkmi a nohami prispôsobenými brodeniu v plytkej vode. Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela od približne 90 cm až do 180 cm (u najväčších druhov) a rozpätie krídel môže presahovať 2 metre. Srsť (perie) je zvyčajne sivé alebo hnedé, niektoré druhy majú kontrastné znaky na hlave alebo krku, prípadne jasné farebné škvrny. Zobák je robustný a špicatý, vhodný na vyhrabávanie potravy z bahna aj pevnejšiu potravu.
Druhy a systematika
Rodina žeriavov zahŕňa približne 15 druhov rozdelených do štyroch hlavných rodov. Medzi známe druhy patria žeriav sársky (žeriav sársky, Grus antigone), žeriav korunkatý, žeriav stepný či žeriav biely. Niektoré taxonomické revízie presunuli druhy medzi rodmi podľa molekulárnych štúdií, preto sa pomenovanie a radenie môže v literatúre mierne líšiť.
Rozšírenie a biotopy
Žeriavy obývajú rôznorodé prostredia: mokrade, zatopené lúky, ryžové polia, močiare, ale aj otvorené stepi a priekopové oblasti. Sú rozšírené v Európe, Ázii, Afrike a Severnej Amerike. Hniezdia najmä v plytkej vode, kde stavajú veľké hniezdne platformy z rastlinného materiálu.
Správanie, potrava a hniezdenie
Žeriavy sú spravidla monogamné a často si vytvárajú pevné párové väzby, niektoré páry zostávajú spolu počas viacerých sezón. Sú známe svojimi nápadnými párovacími tancami — synchronizované skoky, rozhadzovanie krídel, volania a predvádzanie potravy. Potrava je veľmi rozmanitá: hmyz, malé cicavce, obojživelníky, kraby, rastlinné časti (korene, semená) a plody. Hniezdne obdobie a počty vajec sa líšia podľa druhu; väčšina druhov znáša 1–3 vajcia a oba rodičia sa podieľajú na ich ochranne a odchove mláďat.
Migrácia
Niektoré druhy sú sťahovavé — preletia veľké vzdialenosti medzi hniezdiskami a zimoviskami (napr. žeriav stepný). Iné druhy sú sťahovavé len čiastočne alebo sú sedavé v závislosti od dostupnosti potravy a povahy biotopu. Migrácie sú často vykonávané v dňoch so stabilným počasím a v dobre známych migračných koridoroch.
Ohrozenie a ochrana
Mnohé populácie žeriavov čelia tlakom spôsobeným stratou a fragmentáciou biotopov v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva, vypúšťania mokradí, urbanizácie a zmeny spôsobu hospodárenia. Okrem toho sú niektoré populácie postihnuté nelegálnym lovom, náhodným ulovením v pasciach a zrážkami s elektrickým vedením. Mnohé druhy sú zaradené v zoznamoch ohrozených druhov a sú predmetom ochranných programov. Ochranné opatrenia zahŕňajú ochranu a obnovu mokradí, legislatívnu ochranu, monitorovanie populácií, environmentálne vzdelávanie a niekedy i reintrdukčné či chovné programy v zajatí.
Význam a zaujímavosti
Žeriavy sú kultúrne dôležité v mnohých oblastiach sveta — často sú symbolmi dlhovekosti, vernosti a šťastia. Ich nápadné správanie pri tanci a hlasné volania z nich robia obľúbený objekt pozorovania vtáctva. Vďaka ich závislosti na mokradiach sú dobrým indikátorom stavu týchto ekosystémov.
Ochrana žeriavov zvyčajne prináša benefity aj pre celé mokraďové spoločenstvá a biodiverzitu; preto sú investície do ich ochrany dôležité nielen pre tieto vtáky, ale aj pre zdravie krajiny všeobecne.
