Prezidentská kampaň Donalda Trumpa 2016 sa začala 16. júna 2015, keď podnikateľ Donald Trump oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Spojených štátov vo voľbách 2016. Trump oznámil svoju kandidatúru na mítingu v Trump Tower v New Yorku. Už pred oficiálnym oznámením mal kampaňovú prítomnosť v médiách a v politike ako verejne známa osobnosť, podnikateľ a televízna hviezda. Jeho kampaňovú rétoriku charakterizovali populistické, nacionalistické a protitradičné slogany vrátane hesla Make America Great Again, dôraz na prísnu imigračnú politiku, obchodnú nacionalizáciu, daňové zníženia a dereguláciu.
Priebeh primárnych volieb
Počas primárok Republikánskej strany v roku 2016 sa Trump stretol s početnou skupinou protikandidátov vrátane bývalých guvernérov a senátorov. Medzi hlavnými protivníkmi boli napríklad Jeb Bush, Ted Cruz, Marco Rubio a John Kasich. Trump vyhrával primárky kombináciou masívnej mediálnej pozornosti, intenzívnych verejných mítingov, silnej práce so základňou voličov a aktívneho používania sociálnych sietí (predovšetkým Twitteru).
Nominácia a výber spolukandidáta
Trump získal väčšinu delegátov a na Republikánskom národnom konvente bol v priebehu leta 2016 formálne potvrdený ako kandidát Republikánskej strany. Vo fáze výberu spolukandidáta oznámil 15. júla 2016, že jeho viceprezidentským kandidátom bude Mike Pence. Na konvencii potom Trump prijal nomináciu a oficiálne nastúpil do kampane voči demokratickej kandidátke.
Hlavné témy kampane a kontroverzie
- Imigrácia a hranice: Kampaň presadzovala výstavbu múru na hranici s Mexikom, tvrdšiu migračnú politiku a obmedzenia pre prisťahovalcov.
- Obchod a pracovné miesta: Trump kritizoval zmluvy ako NAFTA a TPP, sľuboval presun výroby späť do USA a ochranu pracovných miest.
- Bezpečnosť a terorizmus: v kampani zdôrazňoval potrebu silnej polície a bezpečnostných opatrení, navrhoval dočasný zákaz vstupu zo štátov prevažne moslimského vyznania.
- Štýl kampane: Trumpova rétorika bola často konfrontačná a provokatívna; organizoval veľké otvorené mítingy, aktívne využíval priamu komunikáciu cez sociálne siete a zameriaval sa na voličov mimo tradičných centier politickej moci.
- Kontroverzie: Kampaň sprevádzali viaceré škandály, vrátane verejných výrokov o imigrantoch, obvinení zo sexistického chovania a zverejnenia tzv. Access Hollywood nahrávky v októbri 2016. Taktiež sa do kampane premietli otázky okolo e-mailovej komunikácie Hillary Clintonovej a následné oznámenie riaditeľa FBI o obnovení vyšetrovania tesne pred voľbami.
Voľby 8. novembra 2016 a výsledok
Dňa 8. novembra 2016 sa konali prezidentské voľby. Donald Trump bol v ich výsledku zvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho spolukandidát Mike Pence sa stal viceprezidentom Spojených štátov.
Vo výsledku získal Trump väčšinu hlasov v Zboru voliteľov (Electoral College), pričom konečný pomer bol 306 voliteľov pre Trumpa a 232 pre jeho demokratickú protikandidátku. V celosvetovom (populárnom) hlasovaní však Trump zaostal za Hillary Clinton o približne 2,9 milióna hlasov (Clinton získala viac celkových odovzdaných hlasov, Trump zvíťazil v rozhodujúcich štátoch swingových regiónov ako Michigan, Pennsylvania a Wisconsin).
Následky, inaugurácia a vyšetrovania
Trumpova inaugurácia sa uskutočnila 20. januára 2017. Jeho víťazstvo malo významný dopad na domácu aj zahraničnú politiku — nastúpil vlnu politických zmien vrátane snáh o zmeny v daňovej politike, reguláciách a medzinárodných obchodných vzťahoch.
Vo vzťahu ku kampani prebiehali po voľbách viaceré vyšetrovania týkajúce sa možného zasahovania zahraničných aktérov do volieb a kontakty medzi členmi kampane a zahraničnými subjektmi. V roku 2017 bol menovaný zvláštny prokurátor, ktorý vyšetroval možné spojenie medzi Ruskom a kampaňou; vyšetrovanie bolo predmetom rozsiahlej pozornosti a viedlo k správe publikovanej v nasledujúcich rokoch, ktorá dokumentovala viaceré kontakty, ale nedefinovala úplné zladenie všetkých obvinení o konšpirácii (podrobnosti a interpretácie výsledkov vyšetrovania sa líšia a sú predmetom politickej a právnej debaty).
Trumpova kampaň v roku 2016 tak predstavovala významný a polarizujúci moment v modernej americkej politike — zmenila spôsob, akým sa vedú kampane (silný priamy prenos správ cez sociálne siete, masívne verejné mítingy) a otvorila diskusiu o vplyve médií, dezinformácií a zahraničných zásahov na demokratické procesy.