Edward Teach (1680 – 22. novembra 1718), známy ako Černovous alebo v angličtine "Blackbeard", bol jedným z najslávnejších pirátov Zlatej éry pirátstva. Nie je isté, aké bolo jeho rodné meno — niektorí historici uvádzajú, že sa pôvodne volal Thatch — ale v historických prameňoch zostal zapísaný ako Teach alebo Thatch. Útočil predovšetkým na obchodné lode v Karibiku a pozdĺž pobrežia amerických kolónií. Jeho najznámejšou vlajkovou loďou bola zajatá francúzska otrokárska loď La Concorde, ktorú v roku 1717 premenoval na Queen Anne's Revenge (Pomsta kráľovnej Anny). Loď neskôr okolo roku 1718 stroskotala neďaleko Beaufort Inlet v Severnej Karolíne a bola opustená.
Pôvod a začiatky pirátskej kariéry
O Teachovom ranom živote je známo málo. Pravdepodobne slúžil najprv ako súkromník počas vojny o španielske dedičstvo a neskôr sa pridal k pirátom. Krátko po skončení vojny sa mnohí moreplavci, vrátane Teach-a, obrátili na pirátstvo. V niektorých fázach svojej kariéry spolupracoval s inými známymi pirátmi, napríklad s Benjaminom Hornigoldom, a so svojou základňou sa často spája Nassau na Bahamách, ktoré sa v tom čase stalo útočiskom pirátov.
Metódy, výzbroj a vzhľad
Černovous si budoval svoje meno nielen ložiskami a lúpežami, ale aj premyslenou hrozivou image. Často nosil veľký klobúk s perím a mal pri sebe množstvo mečov, nožov a pištolí. Podľa dobových svedectiev si do obrovskej čiernej brady vplietal zapálené zápalky alebo krútené pásky horiaceho lná, ktoré dymom a iskrami vytvárali hrozivý efekt. Plamene a dym mali zastrašiť protivníkov a posilniť jeho povesť nemilosrdného piráta. Tento trik mohol byť inšpirovaný pozorovaním, ako sa horiace lano používalo pri zápalných mechanizmoch v starých zbraniach (zápalkové zámky), ktoré sa neskôr vystriedali so systémom z kremeňa a flinty.
Queen Anne's Revenge a akcie pozdĺž pobrežia
Po zajatí La Concorde si Černovous vybudoval flotilu a niekoľko mesiacov plienil lode v Karibiku i pozdĺž východného pobrežia Severnej Ameriky. Medzi známe udalosti patrí blokáda prístavu v Charlestone (South Carolina), kde dokázal získať výkupné, zásoby a zajatcov. jeho taktická schopnosť využívať zastrašovanie a rýchle údery mu priniesla značné zisky, ale zároveň si vyslúžila pozornosť koloniálnych úradov a kráľovského námorníctva.
Pardon a návrat k pirátstvu
V roku 1718 britská vláda ponúkla všeobecné milosti pirátom, ktorí sa prihlásia, a mnohí ich využili. Teach údajne prijal amnestiu, no čoskoro sa vrátil k pirátstvu alebo pokračoval v aktivitách, ktoré koloniálne úrady považovali za pirátstvo. V niektorých prameňoch sa spomína aj jeho komunikácia s miestnymi predstaviteľmi, vďaka čomu sa objavili dohady o tom, do akej miery boli niektorí predstavitelia kolónií zapletení s pirátmi.
Pád a smrť
Černovous zomrel 22. novembra 1718 počas súboja pri ostrove Ocracoke (Severná Karolína), keď proti nemu vyrazili sily britského kráľovského námorníctva pod vedením poručíka Roberta Maynarda. Podľa dobových správ Maynard použil taktický manéver — predstieral ústup a potom zorganizoval prekvapivý výsadok na Teachovu loď. V prudkom boji bol Černovous smrteľne zranený; podľa niektorých svedectiev bol postrelený viackrát a bodnutý mnohokrát. Po boji Maynard nechal jeho telo odseknúť a vystaviť ako varovanie ostatným pirátom — jeho hlava bola priviazaná na prednú stenu lode (bovoz jednej z Maynardových lodí) a trup hodený do mora.
Povesť a dedičstvo
Černovous sa stal symbolom pirátstva: je súčasťou literatúry, divadelnej i filmovej kultúry, často idealizovaný alebo preexponovaný ako archetyp nemilosrdného kapitána. Mnohé legendy o ňom — napríklad počet manželiek alebo extrémne príbehy o jeho krutosťach — sú ťažko overiteľné a vznikali často až v druhej polovici 18. storočia. Najznámejším raným zdrojom je kniha A General History of the Pyrates, ktorá prispela k formovaniu mnohých mýtov okolo jeho osoby, vrátane tvrdenia, že mal až štrnásť "manželiek" (s ktorými však pravdepodobne nebol vždy legálne zosobášený).
Hoci je dnes mnohé z Teachových činov zahalené legendou, jeho skutočný život — od surovej násilnosti až po rafinované taktiky zastrašovania — pomohol formovať obraz piráta v populárnej kultúre a histórii mora. Objavy vrakov, vrátane možných pozostatkov Queen Anne's Revenge, a súčasný historický výskum naďalej dopĺňajú poznatky o tomto charizmatickom, ale kontroverznom človeku.
