Flinta je všeobecný pojem pre strelné zbrane, ktoré používajú flintu, a často sa týmto slovom označuje aj samotný strelný mechanizmus. Základný princíp kremenného zámku spočíva v tom, že malý kus kremeňa je uchytený v čeľusti (tzv. kohút alebo kladivo). Po stlačení spúšte sa uvoľní kohút a kremeň dopadne na kovový kryt nazývaný frizén. Úder kremeňa o frizén vyhodí iskry (iskru), ktoré zapália prach v panvičke (malá otvorená miska pod frizénom). Plameň z panvičky potom cez malé spojenie alebo otvor prechádza k hlavnej náplni, zapáli ju a spôsobí výstrel — vystrelenie guľôčky, výstrelu alebo inej strely.

Tento systém bol jednoduchší a lacnejší než staršie mechanizmy (napr. zápalnica alebo kolesový zámok) a stal sa štandardom v európskych armádach i civilnom love počas viac ako dvoch storočí. Kremenný zámok bol obzvlášť rozšírený u muškiet a raných pušiek, pričom umožnil relatívne rýchle opakované nabíjanie a streľbu v porovnaní s predchádzajúcimi riešeniami.

Základné časti kremenného zámku (zjednodušene):

  • Kohút/kladivo – drží kúsok kremeňa a padajúci pohyb vytvára iskry.
  • Frizén – oceľový kryt, o ktorý kremeň udiera; zároveň zakrýva panvičku a pri náraze sa odklopí, čo umožní iskram zapáliť primér.
  • Panvička – obsahuje primérny zápalný prach (priming), ktorého vzplanutie vedie k zapáleniu hlavnej náplne.
  • Spúšť a západkové časti – umožňujú bezpečné držanie kohúta v polohe „polo-nabitá“ (half-cock) a uvoľnenie pri streľbe.
  • Zapaľovací otvor (touch hole) – malý kanál medzi panvičkou a hlavňou, ktorým plameň prejde do hlavnej náplne.

Vývoj a história: pravý kremenný zámok (tzv. „true flintlock“) sa dobe typu pomaly vyvíjal počas 17. storočia; medzi významné medzníky patrí zdokonalenie mechanizmu, ktoré umožnilo väčšiu spoľahlivosť a jednoduchšiu výrobu. Flintlocky dominovali na bojiskách v 17., 18. a prvej polovici 19. storočia — napríklad počas vojnových konfliktov ako vojna o nezávislosť USA alebo napoleonské vojny. Postupne ich v polovici 19. storočia vytlačil perkusný (kapisľový) zámok, ktorý bol odolnejší voči vlhkosti a spoľahlivejší pri zapálení hlavnej náplne.

Výhody a nevýhody:

  • Výhody: relatívne lacná a jednoduchá konštrukcia, rýchlejšie opätovné nabíjanie než pri starších zápalnicových systémoch, široké rozšírenie a množstvo dodávateľov a skúseností v jeho použití.
  • Nevýhody: citlivosť na vlhkosť a počasie (spomalené alebo zlyhané zapaľovanie), opotrebovanie kremeňa (treba obmieňať/ brúsiť), možné „flash in pan“ (vzplanutie v panvičke bez zapálenia hlavnej náplne) a menšia spoľahlivosť v porovnaní s neskoršími kapisľovými systémami.

Kremenný zámok bol veľmi obľúbeným typom muškety viac ako 200 rokov. Kremenné zámky boli k dispozícii s hladkým a neskôr s puškohľadom. Po zavedení kapisľových zámkov a moderných zápalných systémov flintlock postupne v armádach i civilnom sektore upadol, no dodnes má význam v rekonštrukciách, historickom športe a pri love, kde sa používajú repliky alebo historické kusy.