Definícia
Geofyzika je oblasť fyziky zameraná na štúdium Zeme a jej prostredia vo vesmíre, založená na meraniach, analýze a interpretácii údajov.
Hlavné témy
Sem patrí aj preskúmanie aspektov spojených s geológiou — napríklad tvar planéty, gravitačné pole, magnetické pole, vnútorná stavba a chemické zloženie. Geofyzika vysvetľuje procesy, ktoré vedú k pohybu tektonických dosiek, tvorbe magmy a vulkanizmu.
Atmosféra, hydrológia a magnetosféra
Odbor zahrňuje štúdium hydrologického cyklu, snehových zásob (sneh) a ľadu, dynamiky oceánov a atmosféry. Geofyzici skúmajú aj elektrické (elektrinu) a magnetické (magnetizmus) javy v ionosfére a magnetosfére a vzájomné vplyvy Zeme a Slnka.
Historický kontext
Geofyzika sa ako samostatný odbor formovala v 19. storočí, ale korene má v dávnej histórii — kompas bol známy už vo 4. storočí pred n. l. a prvé seizmoskopy vznikli v roku 132 pred n. l. Isaac Newton aplikoval mechaniku na príliv a precesiu rovnodennosti. Následne sa vyvíjali prístroje na meranie tvaru, hustoty, gravitačného poľa a častí kolobehu vody, pričom v 20. storočí pribudli metódy diaľkového prieskumu.
Význam a aplikácie
Geofyzika pomáha pri hľadaní nerastných zdrojov, pri zmierňovaní prírodných rizík a pri ochrane životného prostredia. Údaje z geofyzikálneho prieskumu sú využívané na lokalizáciu ropy, ložísk minerálov, podzemných vôd a archeologických objektov, ale aj na meranie hrúbky ľadovcov či hodnotenie poškodenia pôd.

