Sir Isaac Newton FRS PRS (25. december 1642 - 20. marec 1726/27) bol anglický fyzik, matematik a astronóm. Je známy svojimi prácami o zákonoch pohybu, optike, gravitácii a počítaní. V roku 1687 Newton vydal knihu Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica, v ktorej predstavil svoju teóriu univerzálnej gravitácie a tri pohybové zákony.

Newton zostrojil prvý praktický zrkadlový ďalekohľad v roku 1668. Vypracoval tiež teóriu svetla založenú na pozorovaní, že hranol rozkladá biele svetlo na farby dúhy. Newton má tiež spolu s Gottfriedom Leibnizom zásluhy na vývoji kalkulu.

Newtonove myšlienky o svetle, pohybe a gravitácii dominovali fyzike počas nasledujúcich troch storočí, až kým ich nezmenil Albert Einstein svojou teóriou relativity.

Život a vzdelanie

Isaac Newton sa narodil v dedinke Woolsthorpe-by-Colsterworth v grófstve Lincolnshire. Jeho otec zomrel pred jeho narodením, matka sa znovu vydala a chlapca vychovávali starí rodičia a ďalší príbuzní. Študoval na King's School v Granthame a v roku 1661 nastúpil na Trinity College v Cambridge. Počas morovej epidémie v rokoch 1665–1666 dočasne opustil Cambridge a práve v tomto období — označovanom často ako jeho „annus mirabilis“ — vypracoval základy svojej práce v matematike, mechanike a optike.

Akademická kariéra a úradné funkcie

Newton sa rýchlo presadil v akademickom svete: v roku 1669 bol vymenovaný za Lucasian profesora matematiky v Cambridge. Bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti (Royal Society) a neskôr aj jej predsedu (1703–1727). V neskoršom období pôsobil aj v štátnej službe — bol menovaný do funkcie dozorcu mincovne (Warden of the Mint) a neskôr jej riaditeľom (Master of the Mint), kde dohliadal na reformu mince a boj proti falšovaniu. V roku 1705 ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu (knighthood). Newton bol tiež krátko poslancom v parlamente za univerzitu v Cambridge.

Zákony pohybu

V diele Principia Newton zformuloval tri základné zákony klasickej mechaniky, ktoré vysvetňujú pohyb telies:

  • Prvý zákon (zákon zotrvačnosti): Teleso zostáva v pokoji alebo v rovnomernom priamom pohybe, pokiaľ nie je nútené pôsobením vonkajšej sily.
  • Druhý zákon (zákon sily): Zmena hybnosti telesa je úmerná pôsobiacej sile a deje sa v smere tejto sily. V bežnej forme sa zapisuje ako F = ma.
  • Tretí zákon (zákon akcie a reakcie): Každá akcia má rovnako veľkú a protiľahlú reakciu — ak jedno teleso pôsobí na druhé, druhé pôsobí rovnako veľkou silou späť.

Univerzálna gravitácia

Newtonova teória gravitácie predstavila myšlienku, že tá istá sila priťahovania, ktorá spôsobuje pád jablka na zem, zároveň drží planéty na obežných dráhach. Formálne vyjadril, že sila gravitačného priťahovania medzi dvoma telesami je úmerná súčinu ich hmôt a nepriamo úmerná štvorcu vzdialenosti medzi nimi (často v modernej podobe zapísaná ako F = G·m1·m2 / r²). Táto koncepcia umožnila odvodiť zákony pohybu planét, ktoré predtým empiricky formuloval Kepler.

Optika a ďalekohľad

Newton vykonal rozsiahle experimenty so svetlom a farbami. Ukázal, že biele svetlo je zmesou farieb, ktoré možno rozložiť priechodom cez hranol a opäť zložiť späť. Na základe svojich zistení vypracoval korpuskulárnu teóriu svetla (častíc svetla), ktorá vtedy vysvetľovala niektoré javy lepšie než vlnová teória — spor medzi týmito prístupmi trval až do rozvoja modernej optiky.

Aby odstránil farebné vady (chromatickú aberáciu) vznikajúce v refraktívnych (šošovkových) ďalekohľadoch, zostrojil v roku 1668 prvý praktický zrkadlový ďalekohľad, ktorý používal zrkadlá namiesto šošoviek.

Kalkulus a spor s Leibnizom

Newton vyvinul metódy diferenciálneho a integrálneho počtu, ktoré sám nazýval fluxiami. Nezávisle na ňom podobné metódy rozpracoval aj Gottfried Wilhelm Leibniz a medzi oboma vedcami vznikol dlhý spor o prioritu objavu. Dnes sa za priekopníkov kalkulu považujú obaja — Newtonove a Leibnizove prístupy prispeli k rýchlemu rozvoju matematiky.

Ďalšie záujmy a povaha

Newton mal široké záujmy nad rámec fyziky a matematiky: venoval sa aj teológii, štúdiu Biblie, hermetizmu a alchýmii. Bol známy svojou intenzívnou pracovitostí, niekedy konfliktnou povahou a ostrými polemikami s niektorými súčasníkmi (napríklad s Robertom Hookem alebo s Flamsteedom). Napriek tomu jeho vedecké úspechy mu zabezpečili veľký rešpekt a vplyv.

Publikácie a odkaz

  • Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica (1687) — základné dielo klasickej mechaniky a gravitácie.
  • Opticks (prvé vydanie 1704) — súhrn Newtonových prác v oblasti optiky a svetla.

Newtonove myšlienky formovali vedu až do začiatku 20. storočia, keď ich rozšírila a doplnila teória relativity a kvantová mechanika. Jeho meno nesie jednotka sily v SI — newton (N). Po smrti bol pochovaný v Westminsterskom opatstve, jeho dielo a metódy však zostali základom modernej prírodnej filozofie a vedy.