Gomfoteri boli pestrá čeľaď vyhynutých slonom podobných (proboscidea) — Gomphotheriidae. Patril sem rad rôznorodých foriem, ktoré sa líšili veľkosťou, tvarom chobota a kly. Mnohí mali okrem horných aj výrazné spodné kly, niektoré skupiny (tzv. "shovel‑tuskers") mali spodnú čeľusť rozšírenú do lopatovitého tvaru používaného pri zberaní potravy alebo pri prehrabávaní zeme.
Vzhľad a spôsob života
Gomfoteri boli spravidla robustné, veľké bylinožravce so silnými končatinami a veľkým trupom podobným dnešným slonom. Dĺžka tela a hmotnosť sa medzi druhmi líšili — od stredne veľkých po veľmi veľké formy porovnateľné s dnešnými slonmi. Ich zuby a kly naznačujú rozmanité stravovacie stratégie: niektoré druhy sa živili listami stromov a kríkov (browser), iné konzumovali trávy a bylinnú vegetáciu (grazer). Chobot slúžil na obranu, obživu a manipuláciu s predmetmi, podobne ako u dnešných proboscideí.
Taxonómia a významné rody
Medzi dobre známe rody gomfoterov patria napríklad Gomphotherium, Stegomastodon, Cuvieronius, Anancus a ďalšie. Niektoré z týchto rodov preukazujú prechodné znaky medzi archaickejšími proboscideami a laterálnymi líniami vedúcimi k moderným slonom (rodina Elephantidae). Štúdium ich morfológie poskytuje dôležité informácie o evolúcii chobotnatcov a o tom, ako sa prispôsobovali rôznym biotopom počas neogénu a kvartéru.
Rozšírenie a migračné toky
Mali široké rozšírenie. V Severnej Amerike boli bežné v období miocénu a pliocénu, teda v približnom časovom rozpätí niekoľkých miliónov rokov (u niektorých línií približne pred 12 až 1,6 miliónmi rokov). Niektoré druhy sa rozšírili do častí Eurázie cez Beringiu alebo prostredníctvom pozemných prechodov a adaptovali sa na rôzne podnebia. Po veľkej americkej výmene niektorí gomfoteri premiestnili do Južnej Ameriky, kde sa rozrástli do nových foriem a obsadili rôzne ekologické niky.
Vývoj a vyhynutie
Gomfoteri predstavujú úspešnú evolučnú vetvu, ktorá dominovala mnohým paleoekosystémom počas neogénu. Postupný pokles diversity začal v pliocéne a pleistocéne v dôsledku klimatických zmien, úbytku vhodných biotopov a konkurencie zo strany moderných slonovitých (Elephantidae), ktoré sa stali čoraz úspešnejšími. V niektorých oblastiach však gomfoteri prežívali oveľa dlhšie — najmladšie nálezy ukazujú, že niektoré juhoamerické druhy prežili až do holocénu.
Posledné dva juhoamerické druhy z rodu Cuvieronius vyhynuli pred približne 9 000 rokmi. Pozostatky Stegomastodon boli datované ešte pred 6 000 rokmi v údolí Valle del Magdalena v Kolumbii. Gomfoteri tiež prežívali v Mexiku a Strednej Amerike až do konca pleistocénu, pričom v niektorých oblastiach sa ich zánik čiastočne kryje s príchodom ľudí, čo naznačuje, že okrem klimatických zmien mohol na ich úbytku participovať aj ľudský vplyv (lov).
Význam v paleoekológii
Fosílne nálezy gomfoterov sú dôležité pre rekonštrukciu minulých krajín, migrácií živočíchov a interakcií medzi druhmi. Analýza zubov, izotopov a stôp požierania pomáha určiť ich stravu, pohybové trasy a dobu prežívania po príchode nových skupín konkurentov či predátorov. Gomfoteri tak zostávajú predmetom intenzívneho paleontologického záujmu ako kľúčový prvok vývoja chobotnatcov.
