Hajk (arménsky Հայկ, známy aj ako Haik) bol v arménskej legende považovaný za zakladateľa arménskeho národa. Jeho príbeh je zachovaný najmä v knihe Dejiny Arménska od historika Mojžiša Chorenatsiho z 5. storočia, ktorý uvádza podrobné, no legendami prekryté podania o jeho pôvode a činoch.
Podľa Mojžiša Chorenatsiho je Hajk synom Torgoma (Togarma), syna Goméra, syna Jafetovho. Hajk sa v týchto prameňoch uvádza aj ako zakladateľ dynastie Hajkazúnov. Podľa stredovekého historika Juanshera bol Hajk „princ siedmich bratov“ a stál v službách obra Nimróda (v niektorých výkladoch označovaného ako Nebrovt), ktorý sa mal podľa tradície stať vládcem celého sveta ako kráľ. Tieto väzby sú súčasťou mytologickej genealogie, ktorá spája arménske pôvody so známymi postavami z biblickej a blízkovýchodnej tradície.
Varménskych textoch sa meno Hayk tiež objavuje v inom kontexte: Hayk je v arménskej tradícii názov súhvezdia Orion v arménskej Biblii (Jób 38, 31), čo odráža prepojenie mena so starými kozmologickými a kultovými predstavami.
Podľa rozprávania Mojžiša Chorenatsiho, keď sa Hajk počas pobytu v Babylone stal otcom potomka menom Armeneak, odmietol nastúpiť do podriadenosti a vzoprel sa Titánovi Belovi (ktorého Chorenatsi identifikuje s Nimrodom), ktorý sa vyhlásil za kráľa sveta. Hajk sa preto spolu so svojou rodinou a približne 300 nasledovníkmi presťahoval do oblasti Ararat a založil osadu pomenovanú Hajkašen (dedinu s). Cestou udelil jeden kus zeme svojmu vnukovi Kadmovi. Bel poslal vyslanca, aby Hajka vyzval na návrat do Babylonu, čo Hajk odmietol. Následne Bel vytiahol proti nemu s veľkým vojskom, avšak Kadmus včas varoval Hajka. Hajk zhromaždil svoje družiny na brehu Vánskeho jazera a vyhlásil, že musia Bela poraziť alebo pri pokuse zahynúť, aby sa nestali jeho otrokmi.
Podľa rozprávania Hajk neskôr zbadal Belovu armádu na hore (ktorú Mojžiš lokalizuje v Dastakerte). Uprostred bitky Hajk údajne zasiahol samotného Bela šťastnou ranou z šípu, čo spôsobilo rozpad a porážku protivníkovej armády.
Rôzni komentátori a chronológovia tradične umiestňovali túto udalosť do rôznych období; niektoré tradície uvádzajú rok okolo 2501 pred n. l. a lokalizujú ju pri Djucaznamarte v okolí Julamerku, juhovýchodne od jazera Van. Po víťazstve mal Hajk postaviť pevnosť hrad s názvom Hajkaberd a osadu Hajkašen. Krajinu, kde sa podľa legendy bitka odohrala, Hajk pomenoval po sebe „Hayk“; podľa tohto eponymického pôvodu sa občas vysvetľuje aj názov dnešného Arménska „Hayastan“ a vlastné pomenovanie Arménov v arménčine „Hay“. V starších forách miestnej histórie sa v zdrojoch cudzích civilizácií — napríklad v písomnostiach Chetitov sa v tejto oblasti nachádzala krajina s názvom Hajasa — nachádzajú toponymy, ktoré niektorí bádatelia považujú za možný súvis s menom Hayk či Hayasa, hoci priama kontinuita zostáva predmetom odborných diskusií.
Historická a kultúrna interpretácia
Postava Hajka je v historickom výskume považovaná predovšetkým za legendárneho eponymického predka — to znamená, že ide o mýtickú postavu, ktorej meno slúžilo na vysvetlenie pôvodu národa a názvu krajiny. Priame archeologické či písomné doklady, ktoré by jednoznačne potvrdzovali historickú existenciu Hajka ako konkrétnej osoby, chýbajú. Odborníci preto rozlišujú medzi literárnym a kultovým významom príbehu a medzi historickou realitou, pričom väčšina súčasných interpretácií ho umiestňuje do oblasti národného mýtu s možnými staršími kultovými alebo etnonymickými jadrami (napr. súvislosti s toponymom Hajasa).
V literárnej tradícii má rozprávanie o Hajkovi dôležitú úlohu v utváraní národnej identity a v spätosti arménskej histórie s biblickými a regionálnymi motívmi. Konkrétne chronologické údaje (ako presné roky) a priame zhodné paralely s inými antickými prameňmi sú však často hypotetické a ich interpretácia závisí od použitej metodológie a odvážnosti záverov.