Hydroxid v chémii je názov pre dvojatómový anión OH−, ktorý sa skladá z atómov kyslíka a vodíka. Tento íón nesie záporný náboj a je základnou zložkou mnohých zásaditých látok. Väčšina chemických zlúčenín, ktoré obsahujú hydroxidy, sa v chémii považuje za zásady, pretože uvoľňujú alebo sú zdrojom OH− v roztokoch.
Podľa Arrheniovej definície je látka, ktorá po rozpustení vo vodnom roztoku vytvára hydroxidové ióny. Hydroxidové ióny sa teda výrazne podieľajú na acidobázických reakciách — pri neutralizácii reaguje H+ s OH− za vzniku vody: H+ + OH− → H2O. Hydroxid je zároveň dôležitý v zmysle Bronsted‑Lowryho (ako zásada prijímajúca protón) a v Lewisovej teórii môže pôsobiť ako donor elektrónového páru.
Vlastnosti a štruktúra
Hydroxidový anión má jednoduchú štruktúru: kyslík viazaný na vodík s voľným elektrónovým párom, ktorý nesie záporný náboj. V roztoku je veľmi silný nukleofil a bázický činidlo. Silné hydroxidy (napríklad hydroxidy alkalických kovov) sa vo vode prakticky úplne disociujú na M+ a OH−, čo spôsobuje vysoké hodnoty pH (typicky pH > 12 pri koncentrovaných roztokoch). Niektoré hydroxidy sú však amfotérne — napr. Al(OH)3, Zn(OH)2 — čo znamená, že sa môžu rozpúšťať v kyseline i v zásade za vzniku komplexných iónov (napr. Al(OH)3 + OH− → [Al(OH)4]−).
Rozpustnosť a stabilita
Rozpustnosť hydroxidov vo vode závisí od typu kovu:
- Hydroxidy alkalických kovov (napr. NaOH, KOH) sú dobre rozpustné a považujú sa za silné zásady.
- Hydroxidy alkalických zemín (napr. Ca(OH)2) sú len málo alebo stredne rozpustné; Ca(OH)2 má obmedzenú rozpustnosť a dá sa pripraviť ako „vápenné mlieko“.
- Mnohé prechodné a ťažké kovové hydroxidy sú vo vode prakticky nerozpustné a tvoria zrážaniny — tento jav sa využíva pri separácii kovov a pri analytickej chémii.
- Všeobecne platí, že väčšina anorganických hydroxidových solí sa vo vode nerozpúšťa (s výnimkou solí alkalických kovov).
Príklady, využitie a výskyt
Mnohé užitočné chemické reakcie alebo procesy zahŕňajú hydroxidové ióny. Hydroxid sodný sa používa v priemysle ako silná zásada pri výrobe mydla, papieru, čistidiel, pri chemickej analýze a rafinácii ropy. hydroxid draselný sa používa v poľnohospodárstve (napríklad pri výrobe hnojív alebo pri spracovaní olejov) a v laboratóriách ako silné zásadité činidlo. Hydroxidové minerály železa, ako napríklad goethit a limonit, sa používajú ako železná ruda. Hliníková ruda bauxit sa vyrába najmä z hydroxidov hliníka (napr. gibbsite Al(OH)3).
Ďalšie bežné hydroxidy: Mg(OH)2 (antacidum, absorbent), Fe(OH)3 (zrážanina pri čistení vôd), Cu(OH)2 (analytická chémia, pigmenty). V organickej chémii OH− často pôsobí ako nukleofil pri nukleofilnej substitúcii alebo pri saponifikácii esterov (vznik mydiel z triglyceridov a NaOH/KOH).
Chemické reakcie
- Neutralizácia: H+ + OH− → H2O.
- Tvorba zrážanín: Mn+ + n OH− → M(OH)n (s), kde M môže byť napr. Fe3+, Al3+, Cu2+.
- Amfotérne rozpúšťanie: Al(OH)3 + OH− → [Al(OH)4]− alebo Al(OH)3 + 3 H+ → Al3+ + 3 H2O.
Bezpečnosť a manipulácia
Koncentrované hydroxidové roztoky (najmä NaOH a KOH) sú korozívne, spôsobujú popáleniny kože a očí a môžu poškodiť orgány pri požití. Pri práci s týmito látkami používajte ochranné rukavice, okuliare a vhodné ochranné oblečenie; pri manipulácii dodržiavajte bezpečnostné listy a predpisy o likvidácii odpadu.
Na záver: hydroxid (OH−) je kľúčový anión v širokej škále chemických procesov, od priemyselných výrobných postupov cez environmentálne technológie až po biologické a analytické aplikácie. Jeho vlastnosti — silná zásaditosť, nukleofilita a schopnosť tvoriť nerozpustné zrážaniny alebo amfotérne komplexy — určujú jeho využitie v praxi.

