Bauxit je hlavnou rudou hliníka. Je to prevažne súbor hydratovaných oxidov hliníka a hydroxidov, z ktorých sa získava oxíd hlinitý (alumina) užívaný ako vstupná surovina pri výrobe kovového hliníka.
Bauxit je najdôležitejšou hliníkovou rudou. Z veľkej časti ho tvoria minerály gibbsit Al(OH)3, boehmit γ‑AlO(OH) a diaspor α‑AlO(OH) spolu s oxidmi železa (goethitom a hematitom), ílovitým minerálom kaolinitom a malým množstvom anatasu TiO2. Názov dostal podľa obce Les Baux-de-Provence v južnom Francúzsku, kde ho v roku 1821 prvýkrát objavil geológ Pierre Berthier. V súčasnosti sú štyrmi najväčšími producentmi Austrália, Brazília, Čína a India.
Zloženie a vlastnosti
Bauxit nie je minerál v úzkom zmysle, ale zmes rôznych minerálov bohatých na hliník. Podľa pomeru hlavného obsahu a prímiešaní sa bauxity líšia:
- Gibbsit (Al(OH)3) poskytuje vysoký obsah hydrátov hliníka a je vhodný na výrobu alumíny.
- Boehmit (γ‑AlO(OH)) a diaspor (α‑AlO(OH)) sú ďalšie bežné fázy.
- Časté nečistoty: oxidy železa (goethit, hematit), kremičitanové látky (kremík/SiO2), titánové minerály (anatas TiO2) a íly (kaolinit).
Pôvod a formovanie
Bauxity vznikajú najmä dvoma spôsobmi:
- Lateritové (povrchové) bauxity — vytvárajú sa intenzívnym zvetrávaním hornín v tropickom a subtropickom podnebí. Voda vyplavuje rozpustné zložky (Ca, Na, K, Si), čím sa hromadí niekoľko percent hliníka v pevnom rezidue.
- Krasové alebo kryštalické bauxity — tvoria sa pri akumulácii hliníka v krasových oblastiach, často v strednom a miernom pásme na podklade vápencov alebo iných vhodných hornín.
Typy ložísk
Podľa fyzikálnej štruktúry sa rozlišujú napr. pisolitické (s guľovitými agregátmi), kompaktné alebo kryštalické ložiská. Dôležitý je aj obsah kremíka (SiO2) — ložiská s nízkym obsahom kremíka sú žiadanejšie, lebo jednoduchšie podliehajú Bayerovmu procesu.
Ťažba a spracovanie
Ťažba bauxitu sa zvyčajne vykonáva povrchovo (open‑pit), pretože bauxitové vrstvy sú často blízko povrchu. Po vytlačení nasledujú procesy drvenia, triedenia a umývania.
Hlavný technologický krok pri spracovaní je Bayerov proces, ktorým sa z bauxitu extrahuje oxíd hlinitý (Al2O3, alumina):
- bauxit sa lúhuje koncentrovaným roztokom NaOH pri zvýšenej teplote a tlaku;
- roztok obsahujúci alumináty sa oddelí od nerozpustného odpadu (tzv. „red mud“ alebo bauxitová kalovina);
- z roztoku sa vysráža Al(OH)3, ktoré sa následne vyhrevom skalcinuje na Al2O3.
Využitie
Najdôležitejšie využitie bauxitu je v priemysle hliníka — výroba kovového hliníka, ktorý sa používa v doprave, stavebníctve, obaloch, elektrotechnike a ďalších odvetviach. Nižšej kvality bauxit sa uplatní ako surovina pre výrobu cementu, v ceramike, pri výrobe brúsnych materiálov alebo ako surovina pre hliníkové spojivá a refraktárne materiály.
Environmentálne dopady a rekultivácia
Ťažba a spracovanie bauxitu majú významné environmentálne dopady: odlesňovanie, zmena krajinného reliéfu, prašnosť, vysoké nároky na vodu a najmä vznik veľkých objemov red mud — alkalickej červenej kalovitej hlušiny z Bayerovho procesu. Správne skladovanie, neutralizácia odpadu a postupy rekultivácie sú preto kľúčové. Mnohé podniky sa venujú postupom znovuzískavania kovov z kalu, znižovaniu objemov odpadu a postupnej rehabilitácii ťažiskových oblastí.
Hlavní producenti a zásoby
V súčasnosti sú štyrmi najväčšími producentmi Austrália, Brazília, Čína a India. Medzi ďalších významných producentov a vlastníkov veľkých zásob patria napríklad Guinea, Jamajka, Rusko a niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie.
Pri posudzovaní ložiska sa hodnotí nielen obsah Al2O3, ale aj pomer SiO2/Al2O3, prítomnosť železa a ďalších nečistôt, prístupnosť ťažby a environmentálne podmienky. Bauxit zostáva kľúčovou surovinou pre globálnu výrobu hliníka a jeho strategický význam pre priemysel je vysoký.


