Interlingua je konštruovaný medzinárodný pomocný jazyk vytvorený tak, aby bol ľahko pochopiteľný predovšetkým pre hovorcov západoeurópskych jazykov. Jazyk vyvinula skupina ľudí IALA (najznámejší bol Alexander Gode), ktorí na ňom pracovali viac ako 20 rokov. Prvý veľký slovník a ďalšie základné materiály boli dokončené a vydané v roku 1951. Interlingua vychádza z prirodzených jazykov, hlavne z týchto: angličtina, francúzština, španielčina, portugalčina a taliančina. Cieľom bolo zostaviť slovnú zásobu a gramatiku tak, aby boli čo najprirodzenejšie a okamžite rozumiteľné pre čo najširší okruh európskych čitateľov a poslucháčov.
Pôvod názvu a koncepcia
Názov vznikol spojením dvoch latinských koreňov: inter (znamená "medzi", "navzájom") a lingua ("jazyk"). Názov Interlingua teda doslova znamená "jazyk medzi jazykmi". Tvůrci chceli vytvoriť prostriedok, ktorým by sa ľudia z rôznych krajín dokázali rýchlo a presne dorozumieť bez náročného učenia sa komplikovaných pravidiel.
Hlavné črty jazyka
- Prirodzenosť slovnej zásoby: Slová v Interlingue/Interlingue sú vyberané podľa toho, či sú rozpoznateľné v niekoľkých zdrojových jazykoch — ide o tzv. "medzinárodnú slovnú zásobu".
- Jednoduchá gramatika: Gramatika je navrhnutá s dôrazom na pravidelnosť a minimálnu flexiu. To zjednodušuje učenie a porozumenie textom bez potreby študovať množstvo výnimiek.
- Priehľadná ortografia: Písmo a výslovnosť sú založené na latinskom písme a európskej pravopisnej tradícii, takže mnohé slová sa čítajú podobne ako v románskych jazykoch a v angličtine.
- Inteligibilita: Jednou z hlavných predností Interlinguy je, že ju veľa ľudí dokáže rozumieť aspoň pasívne (čítať a rozumieť hovorenému textu) bez predchádzajúceho učenia, ak už ovládajú niektorý z románskych jazykov alebo angličtinu.
Porovnanie s inými konštruovanými jazykmi
Na svete existujú aj ďalšie známe konštruované pomocné jazyky, napríklad esperanto a idó. Tieto jazyky vznikli skôr ako Interlingua a ich autori kládli dôraz na vysokú pravidelnosť a absenciu výnimiek. Zástancovia Interlinguy naopak argumentujú, že ich jazyk je ľahký preto, že používa medzinárodnú slovnú zásobu, ktorá je už známou pre veľkú časť európskych čitateľov — vrátane tých, ktorí hovoria jazykmi ako okcitánčina alebo rumunčina, teda jazykmi, ktoré historicky čerpali z latinčiny (latinčina), jazyka spájaného s Rímom.
Komunita, použitie a zdroje
Počet aktívnych hovorcov Interlinguy je ťažké presne určiť. V roku 2000 bola odhadovaná komunita ako relatívne malá — v tom čase sa často uvádzalo približne 1 500 ľudí, ktorí jazyk aktívne používali,[aktualizácia] pričom oveľa viac ľudí mu rozumelo pasívne. Niektorí používatelia a organizácie tvrdia, že milióny ľudí dokážu Interlinguu čiastočne alebo úplne chápať bez predchádzajúceho štúdia, ak poznajú jeden alebo viac zdrojových jazykov.
Dnes existujú rôzne medzinárodné a miestne spolky, publikácie, internetové zdroje, slovníky a výukové materiály v Interlingue. Tieto zdroje udržiavajú jazyk v aktívnom používaní, organizujú kurzy a stretnutia, vydávajú noviny alebo online články a podporujú komunikáciu medzi záujemcami po celom svete.
Príklady a praktické ukážky
Príklad v Interlingua: Le mundo es grande. — To znamená: „Svet je veľký.“
Ďalší jednoduchý príklad: Io comprende molti paroles internationales. — „Rozumiem mnohým medzinárodným slovám.“
Tieto krátke vety ukazujú, ako sa Interlingua snaží byť čo najsrozumiteľnejšia pre tých, ktorí ovládajú románske jazyky alebo angličtinu.
Prečo si ľudia vyberajú Interlingua
- Rýchle pasívne porozumenie pre ľudí so znalosťou románskych jazykov a angličtiny.
- Prirodzený, "neumelý" zvuk slov, lebo vychádzajú z existujúcich jazykov.
- Jednoduchšie osvojovanie si slovnej zásoby bez rozsiahlych gramatických výnimiek.
Upozornenia a obmedzenia
Interlingua nie je univerzálne známa vo všetkých častiach sveta a jej užívanie a popularita sú obmedzené, najmä mimo Európy a anglophone krajín. Ako pri všetkých pomocných jazykoch, úspech závisí od komunity, propagácie a dostupnosti vzdelávacích materiálov.
V skratke: Interlingua je zameraná na praktickú komunikáciu medzi ľuďmi z rôznych krajín pomocou slov a gramatických foriem, ktoré sú už mnohým známe z prirodzených jazykov. Používatelia ju často opisujú ako zjednodušenú a modernú formu latinčiny, ktorá uľahčuje porozumenie medzi Európanmi a ďalšími záujemcami o medzinárodnú komunikáciu.