John Hancock (12. januára 1737 - 8. októbra 1793) bol americký vlastenec, vodca v americkej revolučnej vojne a významný americký štátnik. Bol jedným z vedúcich predstaviteľov hnutia za nezávislosť a prvým mužom, ktorý podpísal americkú Deklaráciu nezávislosti – jeho výrazný, veľký podpis sa stal tak slávnym, že v moderných Spojených štátoch je meno "John Hancock" synonymom pre podpis. Hancock podporoval financovanie revolúcie aj z vlastných prostriedkov a jeho bohatstvo a vplyv mu umožnili významne ovplyvňovať politiku v Novej Anglicku.
Hancockovi predkovia prišli do anglických kolónií v roku 1652. Narodil sa v Braintree (dnes Quincy, Massachusetts) a ako dieťa stratil rodičov; adoptoval ho jeho strýko, obchodník v Bostone v štáte Massachusetts. Po strýkovej smrti v roku 1764 Hancock zdedil obchod a rozšíril ho; stal sa popredným obchodníkom v Bostone a jedným z najbohatších obyvateľov kolónií. Jeho obchodné aktivity mu priniesli majetok, spoločenské postavenie a kontakty potrebné pre neskoršiu politickú kariéru.
V roku 1768 britskí úradníci zabavili jeho loď Liberty, na ktorej sa nachádzala zásielka vína. Úradníci tvrdili, že pašoval, čo viedlo k prudkej reakcii bostonských vlastencov – vypukli nepokoje a napätie medzi kolóniami a metropolou sa výrazne zvýšilo. Hancock bol najprv zadržaný, neskôr oslobodený; tento incident (známy ako "Liberty affair") patrí medzi udalosti, ktoré prispeli k eskalácii konfliktu vedúceho k americkej revolučnej vojne.
Hancock mal v koloniálnej dobe a v prvých rokoch nového štátu niekoľko dôležitých úloh. V rokoch 1774 a 1775 pôsobil ako predseda Massachusettského provinčného kongresu a využíval svoj majetok a vplyv na podporu hnutia za nezávislosť. Britské úrady ho pokladali za veľmi nebezpečného vodcu odporu a často ho vnímali ako hlavnú osobu, ktorá inšpiruje občiansku neposlušnosť.
Hancock bol predsedom Kontinentálneho kongresu v rokoch 1774 a 1775. V skutočnosti sa stal prezidentom Druhého kontinentálneho kongresu v máji 1775 a vo funkcii pôsobil počas rokov 1775–1777; práve v tomto období (v lete 1776) Kongres schválil a podpísal Deklaráciu nezávislosti, pričom Hancock svoj podpis umiestnil na jej vrchol – jeho podpis bol nielen prvý, ale aj veľmi nápadný, čo prispelo k jeho povesti. Hancock sa uchádzal aj o velenie novej kontinentálnej armády, napokon však bola táto funkcia pridelená Georgeovi Washingtonovi. Hancock aktívne podporoval zbrojenie i organizáciu milícií a vojnovej armády.
Podporoval vojenské aktivity v regióne Nová Anglicka a podieľal sa na snahách o oslobodenie území, ktoré držali Briti, vrátane snáh získať kontrolu nad Rhode Island. Nie všetky tieto operácie boli úspešné, no jeho angažovanosť bola významná pre koordináciu koloniálnej obrany a zjednocovanie odporu proti britskej nadvláde.
V roku 1780 Hancock viedol zhromaždenie, ktoré prijalo massachusettskú ústavu (ústava štátu Massachusetts), ktorú pripravil a v značnej miere formuloval aj John Adams. Po prijatí ústavy sa Hancock stal prvým guvernérom štátu Massachusetts podľa novej ústavy a pôsobil v tejto funkcii v niekoľkých obdobiach až do svojej smrti. Počas svojho neskoršieho života trpel dnou (goutou), ktorá mu zhoršovala zdravotný stav. Zomrel v roku 1793 a bol pochovaný v rodnom okolí, v oblasti dnešného Quincy.
John Hancock zostal v americkej pamäti predovšetkým ako charizmatický vodca, bohatý mecenáš revolučného hnutia a symbol nezávislosti. Jeho meno pretrvalo v kultúrnom povedomí – okrem toho, že označuje veľký podpis, je pripomínané v názvoch ulíc, budov a pamätníkov v Spojených štátoch. Jeho kariéra ilustruje prechod od koloniálneho obchodníka k vedúcej osobnosti novej republiky.
