Knut (5. decembra 2006 – 19. marca 2011) bol ľadový medveď, ktorý sa narodil v zajatí v berlínskej zoo. Keďže ho matka po narodení odmietla, vychovávali ho ošetrovatelia zoo. Ľudia zaňho začali protestovať po tom, čo nemecké noviny Bild-Zeitung citovali aktivistu za práva zvierat, ktorý povedal, že mladé mláďa musí zomrieť. Podporili ho deti aj dospelí a z celého sveta prichádzali e-maily a listy, v ktorých zoo žiadali, aby mláďa nechali žiť. Vďaka svojej sláve sa Knut stal turistickou atrakciou a komerčným úspechom.

Narodenie a výchova

Knut sa narodil v decembri 2006 v ZOO Berlin. Matka mláďa odmietla krátko po pôrode, a preto ho prevzali ošetrovatelia. Najvýraznejšiu postavu v jeho starostlivosti mal ošetrovateľ Thomas Dörflein, ktorý ho kŕmil, vozil v kočíku a trávil s ním veľa času. Ich vzťah upútal pozornosť médií a verejnosti; Dörflein sa stal známou osobnosťou a symbolom nákladnej rukolapnej starostlivosti o napusteného medvedíka.

Sláva, marketing a kultúrny fenomén

Knut sa stal veľmi populárnym a stredobodom pozornosti médií, ktoré ho nazývali "Knutmánia". Okolo jeho osoby vznikla bohatá ponuka suvenírov, hračiek, DVD, kníh a dokumentov. Popularita Knuta pomohla šíriť informácie o ľadových medveďoch a problémoch súvisiacich s ochranou prírody, zároveň však vyvolala aj diskusie o hraniciach komercializácie zvierat v zajatí a o etike ich verejnej prezentácie.

Finančný dopad a návštevnosť

Úspech Knuta mal významný finančný dopad pre berlínsku zoo. Ako sa uvádza, vďaka jeho popularite zoo v roku 2007 zarobila približne päť miliónov eur. Návštevnosť sa výrazne zvýšila a rok 2007 sa stal najziskovejším rokom v 163‑ročnej histórii zoo. Zvýšené príjmy umožnili zoo investovať do infraštruktúry a ďalšej starostlivosti o zvieratá, hoci súčasne sa objavili hlasy kritiky týkajúce sa marketingového využívania živého zvieraťa.

Smrť a pátranie po príčine

Ľadový medveď Knut uhynul 19. marca 2011. Pri náhlej udalosti v jeho výbehu utrpel záchvat a následne bol nájdený mŕtvy. Následná pitva ukázala zápal mozgu (encefalitídu) ako príčinu úmrtia. Presná príčina zápalu nebola vždy úplne objasnená v médiách; veterinárni lekári a odborníci skúmali možné infekčné alebo imunologické príčiny, ale nijaké informácie o cielenej škodlivej činnosti sa nepotvrdili.

Dedičstvo a pripomínanie

Knut zostáva jedným z najznámejších zvierat chovaných v zajatí v 21. storočí. Jeho príbeh poukázal na silu médií pri formovaní verejnej mienky o zvieratách a na to, ako môže jeden jedinec ovplyvniť návštevnosť zoo, záujem o ochranu prírody a trh so suvenírmi. Po jeho smrti nasledovalo množstvo kondolencií z celého sveta, a zosilneli diskusie o starostlivosti o zvieratá v zajatí, o pracovných podmienkach chovateľov a o tom, aké posolstvo majú takéto fenomény pre výchovu verejnosti v otázkach ochrany prírody.

Ďalšie podrobnosti o živote Knuta, o jeho vzťahu k ošetrovateľom a o dopadoch na ZOO Berlin sú predmetom viacerých dokumentov, novinových článkov a publikácií, ktoré skúmajú nielen jeho popularitu, ale aj etické a environmentálne otázky, ktoré jeho prípad vyvolal.