Arthur Howey "Art" Ross (13. januára 1886 – 5. augusta 1964) bol významný kanadský hokejový obranca a manažér v období 1905–1954. Svojimi rovesníkmi bol považovaný za jedného z najlepších obrancov svojej doby. Bol jedným z prvých obrancov, ktorí aktívne korčuľovali s pukom po ľade a vytvárali tak nový štýl rozohrávky namiesto častého prihrávania na útočníkov. Počas hráčskej kariéry, ktorá trvala približne trinásť sezón, získal dvakrát Stanleyho pohár: v januári 1907 s tímom Kenora Thistles a v roku 1908 s Montreal Wanderers. Ako mnoho hráčov tej doby pôsobil v rôznych tímoch a ligách; najznámejšie obdobie jeho hráčskej dráhy je spojené s Wanderers počas ich členstva v National Hockey Association (NHA) a následne v National Hockey League (NHL).
Hráčske súvislosti a ukončenie kariéry
Ross bol známy nielen svojou technikou a korčuliarskymi schopnosťami, ale aj odvahou v boji o puk. V roku 1911 stál medzi iniciátormi jedného z prvých hráčskych štrajkov požadujúcich lepšie finančné ohodnotenie hráčov, čo odrážalo meniace sa postavenie profesionálnych hokejistov v tom období. V januári 1918 však došlo k požiaru domovskej arény Wanderers, po ktorom tím prestal fungovať v NHL — tento incident ukončil Rossovu aktívnu hráčsku kariéru.
Trénerská a manažérska kariéra
Po skončení hráčskej éry sa Ross venoval práci na ľade a krátko pôsobil aj ako hlavný tréner Hamilton Tigers. Keď v roku 1924 vznikol klub Boston Bruins, bol Ross najatý ako ich prvý tréner a generálny manažér. V pozícii generálneho manažéra zotrval prakticky až do odchodu do dôchodku v roku 1954 a funkciu trénera vykonával štyrikrát. Počas jeho pôsobenia sa Bruins desaťkrát umiestnili na prvom mieste v základnej časti ligy a klub trikrát získal Stanleyho pohár; Ross priamo trénoval tím pri jednom z týchto víťazstiev. Ako manažér mal veľký podiel na formovaní konkurencieschopného kádra a na budovaní dlhodobej úspešnosti mužstva.
Vynálezy, inovácie a dedičstvo
Ross bol výraznou osobnosťou aj mimo ľadu — aktívne sa angažoval vo vylepšovaní hokejového vybavenia. Prispel k vývoju podoby hokejového puku, ktorý sa používa dodnes, a zlepšil konštrukciu bránkových sietí, pričom jeho návrhy ovplyvnili používané riešenia na viac než štyri desaťročia. V roku 1947 venoval NHL trofej Arta Rossa, ktorá sa udeľuje hráčovi s najvyšším počtom bodov (strelcov a asistencií) v základnej časti NHL — trofej sa stala jednou z najprestížnejších individuálnych ocenení v ligovom hokeji.
Za svoje celoživotné zásluhy o hokej bol Ross v roku 1949 vymenovaný za člena Hokejovej siene slávy. Jeho meno sa dodnes spomína v súvislosti s taktickými inováciami, rozvojom vybavenia a formovaním profesionálneho hokeja v Severnej Amerike.
Osobný život a odchod
Po nástupe do služieb Bruins sa Ross s manželkou a dvoma synmi presťahoval do oblasti v blízkosti Bostonu. V roku 1938 sa stal občanom Spojených štátov amerických. Zomrel neďaleko Bostonu 5. augusta 1964. Jeho prínos k rozvoju hokeja — ako hráča, funkcionára, inovátora a donora trofeje — zostáva trvalou súčasťou histórie tohto športu.