Arthrodiry (Arthrodira) sú vymretý rad pancierovatých čeľustnatých rýb triedy Placodermi. Najväčší rozkvit tejto skupiny pripadá na obdobie devónu, počas ktorého artrodíry prežívali približne 50 miliónov rokov a obývali rôzne morské, ale aj sladkovodné ekologické ník.
Stavba tela a špecifické znaky
Názov "arthrodira" pochádza z gréčtiny a znamená „kĺbový krk“ — tieto ryby mali charakteristický pohyblivý kraniothorakický kĺb medzi pancierovými doskami, ktoré pokrývali hlavu a prednú časť trupu. Tento kĺb umožňoval zdvihnutie hlavy nezávisle od hrudnej časti panciera a tým zväčšenie ústneho otvoru pri získavaní koristi. Ich ústa neobsahovali zreteľné korene alebo sklony k dnešným zubom; namiesto toho mali silné, naostrené a často prekryté kostené platne (gnathálne dosky), ktoré fungovali ako rezná alebo drviaca plocha.
Očné jamky boli často chránené kosteným prstencom (sclerotic ring), čo je znak, ktorý sa vyskytuje aj u niektorých vtákov a u ichtyosaurov. Pancier hlavy a hrudníka poskytoval výraznú ochranu a súčasne formoval tvar tela — od robustne obrnených, sploštených foriem až po viac hydrodynamické tvary u rýchlejších predátorov.
Rozmanitosť a veľkosti
Prvé artrodíry, ako napríklad rod Arctolepis, boli dobre obrnené a mali relatívne sploštené telo, prispôsobené do rôznych ekologických foriem. Medzi najznámejšími zástupcami sú napríklad Dunkleosteus, ktorý bol vrcholovým predátorom neskorého devónu — odhady jeho dĺžky sa bežne uvádzajú v rozmedzí približne 3–6 m (niektoré staršie alebo menej presné odhady udávajú až do 9 m). Na opačnom spektre veľkosti stál dlhonosý Rolfosteus, ktorý meral len približne 15 cm.
Ekológia a správanie
Artrodíry obsadzovali široké spektrum ekologických pozícií — od vrcholových predátorov, ktorí lovili veľké korisťe, cez všežravé alebo paličkovité formy až po organizmy obhrýzajúce detritus na dne. Sú bežným mýtom, že placodermi (alebo artrodíry) boli vždy pomalé dnožijúce formy vytlačené „modernejšími“ rybami. V skutočnosti boli jednou z najrozmanitejších a ekologicky najúspešnejších skupín stavovcov devónu, adaptované na rôzne spôsoby života v rôznych biotopoch.
Výskyt fosílií a význam v evolúcii
Fosílie artrodírov poskytujú dôležité informácie o ranom vývoji čeľustnatých rýb — ich štruktúra čeľustí a panciera ukazuje prechodné ramená vývoja späť k komplikovanejším čeľustiam neskorších skupín. Prítomnosť pohyblivého kraniothorakického kĺbu je považovaná za významnú inováciu, ktorá zvýšila efektivitu napádania koristi a manipulácie s ňou.
Vymieranie
Artrodíry boli jednou z mnohých skupín silne zasiahnutých počas masového vymierania na konci devónu (pred približne 359 miliónmi rokov). Toto vymieranie výrazne zredukovalo rozmanitosť placodermov a uvoľnilo množstvo ekologických ník, čo umožnilo následnú diverzifikáciu iných skupín rýb, ako napríklad žralokov a kostnatých rýb v období karbónu.
Artrodíry preto predstavujú kľúčovú skupinu pre pochopenie raných fáz evolúcie čeľustnatých stavovcov, ich adaptácií a ekologických interakcií v paleoekosystémoch devónu.
