V matematike je matica (množné číslo: matice) obdĺžnik čísel usporiadaných do riadkov a stĺpcov. Riadky sú zľava doprava (vodorovné) a stĺpce idú zhora nadol (zvislé). Ľavá horná bunka sa označuje ako prvý riadok, prvý stĺpec (pozri diagram vpravo). Matica m × n má m riadkov a n stĺpcov; často ju zapisujeme ako A = [aij], kde aij je prvok v i-tom riadku a j-tom stĺpci.

Základné pojmy a notácia

Matice môžu obsahovať ľubovoľné prvky: reálne čísla, komplexné čísla, ale aj prvky z iných algebraických štruktúr. Špeciálne typy matíc:

  • štvorcová matica: m = n;
  • jednotková matica I (identity): štvorcová matica s jedničkami na diagonále a nulami inde;
  • nulová matica: všetky prvky sú nuly;
  • diagonálna matica: nenulové prvky len na hlavnej diagonále;
  • symetrická matica: A = Aᵀ (pre reálne matice);
  • trojuholníková (horná alebo dolná): všetky prvky pod alebo nad diagonálou sú nuly;
  • riadkový alebo stĺpcový vektor: matica s jedným riadkom alebo jedným stĺpcom.

Operácie s maticami

Existujú pravidlá pre sčítanie, odčítanie a "násobenie" matíc, ktoré sa líšia od bežných pravidiel pre čísla:

Sčítanie a odčítanie: Matice rovnakého rozmeru sa sčítavajú po prvkoch: (A + B)ij = Aij + Bij. Sčítanie je komutatívne a asociatívne.

Násobenie skalárom: Každý prvok matice sa vynásobí reálnym alebo komplexným číslom: (cA)ij = c · Aij.

Násobenie matíc: Pre A (m × n) a B (n × p) je súčin C = A·B matica rozmeru m × p s prvkami Cij = Σ (k=1..n) Aik·Bkj. Dôležité pravidlá:

  • násobenie je definované len ak počet stĺpcov prvej matice sa rovná počtu riadkov druhej;
  • všeobecne A·B ≠ B·A (násobenie nie je komutatívne);
  • násobenie je asociatívne: (A·B)·C = A·(B·C);
  • distributívnosť: A·(B + C) = A·B + A·C a (A + B)·C = A·C + B·C.

Práve s touto vlastnosťou sa spája poznámka, že A·B nedáva vždy rovnaký výsledok ako B·A. V pôvodnom texte sú vložené obrázky ilustrujúce A·B a B·A: {\displaystyle A\cdot B} {\displaystyle B\cdot A}

Transpozícia, stopa a determinant

Transpozícia (Aᵀ): matica, ktorá vznikne zamenením riadkov a stĺpcov (Aᵀ)ij = Aji. Transpozícia mení smer lineárnych transformácií a hrá dôležitú úlohu pri symetrii a ortogonalite.

Stopa (trace) štvorcovej matice A je súčet prvkov na hlavnej diagonále: tr(A) = Σ Aii. Stopa je invariantná pri podobnosti (tr(P⁻¹AP) = tr(A)).

Determinant (len pre štvorcové matice): číslo, ktoré charakterizuje, či je matica invertovateľná a ako transformácia mení obsah (objem). Ak det(A) ≠ 0, matica je regulárna (invertovateľná); ak det(A) = 0, je singulárna.

Inverzia a poradie

Inverzná matica A⁻¹ existuje len pre štvorcové matice s nenulovým determinantom a spĺňa A·A⁻¹ = A⁻¹·A = I. Inverzná matica sa používa na riešenie sústav lineárnych rovníc, ale pre veľké matice sa numericky namiesto presnej inverzie používajú faktorizácie (LU, QR) alebo metódy iteratívne.

Hodnosť (rank) matice je maximálny počet lineárne nezávislých riadkov alebo stĺpcov. Hodnosť určuje riešiteľnosť sústavy lineárnych rovníc a priestor, ktorý matica mapuje.

Vlastné čísla a vlastné vektory

Pre štvorcovú maticu A sa hľadajú čísla λ (vlastné čísla) a nenulové vektory v (vlastné vektory) také, že A v = λ v. Vlastné hodnoty a vlastné vektory popisujú základné smery a mieru škálovania pri linearnej transformácii a sú kľúčové v mnohých aplikáciách (stabilita systémov, PCA v štatistike, kvantová mechanika).

Vlastnosti matíc (vybrané)

  • Pre štvorcovú maticu A platí det(kA) = k^n det(A) (pre n × n maticu).
  • det(A·B) = det(A)·det(B), tr(A + B) = tr(A) + tr(B).
  • Ak sú A a B podobné (existuje invertibilné P: B = P⁻¹AP), majú rovnaké vlastné hodnoty a rovnaký determinant aj stopu.
  • Ortogonálna matica Q spĺňa QᵀQ = I; jej stĺpce tvoria ortonormálnu bázu.

Použitie matíc

Matice sa používajú v mnohých prírodných a technických vedách. Niektoré základné oblasti využitia:

  • riešenie sústav lineárnych rovníc (Ax = b);
  • lineárne transformácie a počítačová grafika (otočenia, škálovanie, projekcie);
  • modelovanie systémov v fyzike a inžinierstve (pohyby, siete);
  • strojové učenie a štatistika (matice dát, PCA, regresia);
  • informatika a algoritmy (grafy reprezentované maticami susednosti, spracovanie signálov);
  • ekonómia a optimalizácia (modely vstup–výstup, kvadratické formy).

Výpočtové aspekty

Pri numerických výpočtoch sa pozornosť venuje stabilite a efektívnosti algoritmov. Základné operácie majú rozdielnu výpočtovú náročnosť: násobenie dvoch n × n matíc má v najjednoduchšom algoritme časovú zložitosť O(n^3), no existujú rýchlejšie algoritmy (Strassenova, algoritmy založené na Fourierovej transformácii). Pre riešenie sústav sa často používajú LU, QR faktorizácie alebo iteratívne metódy (Konjugovaný gradient) pri veľmi veľkých a riedkych maticiach.

Príklad

Nech A = [[1, 2], [3, 4]], B = [[0, 1], [1, 0]]. Potom A·B ≠ B·A z dôvodu rozdielnych výsledkov pri bodej súčine podľa pravidla Cij = Σ Aik·Bkj. Tento jav ilustrujú aj vložené obrázky vyššie zobrazujúce A·B a B·A: {\displaystyle A\cdot B} {\displaystyle B\cdot A}

Na mnohých univerzitách sa kurzy o maticiach (zvyčajne nazývané lineárna algebra) vyučujú veľmi skoro, niekedy dokonca už v prvom ročníku štúdia. Matice sú veľmi rozšírené aj v informatike a v praxi predstavujú základný nástroj pre modelovanie a analýzu lineárnych systémov.