Moresnet
Moresnet alebo Neutrálny Moresnet (esperanto: Neŭtra Moresneto) bolo veľmi malé územie, ktoré existovalo v rokoch 1816 až 1919. Malo rozlohu 3,5 km². Existovalo preto, lebo jeho susedia sa nevedeli dohodnúť, komu má patriť, a tak sa rozhodli vytvoriť z neho neutrálne územie, kde by mali moc obaja susedia. Nachádzalo sa 7 km juhozápadne od Aix-la-Chapelle (Nemecko) a južne od bodov, kde sa na Vaalserbergu stretávali hranice Nemecka, Belgicka a Holandska.
Vzostup
Na Viedenskom kongrese v roku 1815 sa zmenilo mnoho hraníc a krajín. Jednou z nich bola aj hranica medzi novým Spojeným kráľovstvom holandským a Pruskom. Prusko a Holandsko sa na hranici väčšinou dohodli, pretože bola väčšinou rovnaká ako stará hranica. V okolí Moresnetu sa vyskytol problém. Medzi obcami Moresnet a Neu-Moresnet sa nachádzala zinková baňa Vieille Montagne (vo francúzštine) / Altenberg (v nemčine). Obe krajiny chceli mať túto baňu. V roku 1816 sa rozhodlo, že samotná obec Moresnet sa stane súčasťou Holandska, Neu-Moresnet sa stane súčasťou Pruska a baňa a obec Kelmis okolo nej sa stanú neutrálnym územím, kde si obe krajiny rozdelia moc.
Neutrálna sieť Moresnet mala viac-menej tvar trojuholníka. Južnú hranicu tvorila cesta medzi Aix-la-Chapelle a Liège. Baňa sa nachádzala severne od tejto cesty. Najsevernejším bodom krajiny bol vrch Vaalserberg. Keď sa Belgicko v roku 1830 osamostatnilo od Holandska, krajina na holandskej strane sa stala belgickou. Od roku 1830 teda v Moresnete vládli Belgicko a Prusko. Spočiatku Moresnet spravovali dvaja kráľovskí komisári, po jednom z každého suseda. Neskôr dostal Moresnet vlastných vládcov: bol ustanovený starosta a desaťčlenná rada. Starosta bol hlavou štátu, menovala ho rada.
Väčšina ľudí v Moresnete pracovala v bani na zinok. V bani na zinok pracovalo aj mnoho ľudí zo susedných krajín. Keďže Moresnet bol neutrálny, boli tu veľmi nízke dane a neexistovali dovozné clá (ako v súčasnosti v Andorre). Ľudia z Moresnetu si mohli vybrať, v ktorej armáde chcú slúžiť, ale nesmeli mať vlastnú armádu.
Jeseň
V roku 1885 bola baňa vyťažená, takže ľudia z Moresnetu museli nájsť nový spôsob, ako získať peniaze. Niektorí chceli založiť kasíno alebo vydávať vlastné známky. Doktor Wilhelm Molly chcel zmeniť Moresnet na krajinu, kde by všetci hovorili esperantom. Chcel krajinu pomenovať Amikejo ("miesto priateľstva"). Žiadny z týchto plánov sa nepodaril. Belgicko a Prusko (ktoré sa v roku 1871 stalo súčasťou Nemecka) chceli toto územie ovládnuť. V roku 1914 počas prvej svetovej vojny Nemecko napadlo Belgicko a obsadilo Moresnet. V roku 1915 ho oficiálne anektovali, takže neutrálny Moresnet už neexistoval.
Po vojne, v roku 1919, bolo vo Versailleskej zmluve rozhodnuté, že Moresnet sa stane súčasťou Belgicka. V rokoch 1940 až 1944, počas druhej svetovej vojny, bol Moresnet opäť okupovaný Nemeckom, ale od roku 1944 je opäť súčasťou Belgicka.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo bol Moresnet?
Odpoveď: Moresnet, známy aj ako neutrálny Moresnet, bolo veľmi malé územie, ktoré existovalo v rokoch 1816 až 1919. Malo rozlohu 3,5 km².
Otázka: Prečo existovalo?
Odpoveď: Existovalo preto, lebo jeho susedia sa nevedeli dohodnúť, komu by malo patriť, a tak sa rozhodli vytvoriť z neho neutrálne územie, kde by mali moc obaja susedia.
Otázka: Kde sa nachádzalo?
Odpoveď: Nachádzalo sa 7 km juhozápadne od Aix-la-Chapelle (Nemecko) a južne od bodov, kde sa na Vaalserbergu stretávajú hranice Nemecka, Belgicka a Holandska.
Otázka: Kto boli obyvatelia?
Odpoveď: Obyvatelia boli Nemci, Flámi, Valóni a Holanďania.
Otázka: Aký veľký bol Moresnet?
Odpoveď: Moresnet mal rozlohu 3,5 km².
Otázka: Kedy Moresnet existoval?
Odpoveď: Moresnet existoval v rokoch 1816 až 1919.
Otázka: Akú moc mali jednotliví susedia vo vzťahu k Moresnetu?
Odpoveď: Každý sused mal rovnakú moc vo vzťahu k Moresnetu, keďže sa z neho stalo neutrálne územie, kde mali moc obaja susedia.