Zinok, niekedy nazývaný spelter, je chemický prvok zo skupiny 12 periodickej tabuľky. Je to d‑blokový prvok, ktorý sa často zaraďuje medzi prechodné kovy, hoci niektoré zdroje ho považujú za kov po prechode. V periodickej tabuľke má symbol Zn a je to 30. prvok s atómovým číslom 30. Jeho relatívna atómová hmotnosť je približne 65,38. Atóm zinku obsahuje 30 protónov a 30 elektrónov.

Základné fyzikálne a chemické vlastnosti

Zinok je striebristo‑modrý kov so strednou hustotou (približne 7,14 g·cm−3). Má elektrónovú konfiguráciu [Ar] 3d104s2 a najbežnejším oxidačným stavom v zlúčeninách je +2. Bod topenia je približne 419,5 °C a bod varu približne 907 °C. Pri izbovej teplote je krehký, pri vyšších teplotách je tvárny, dobre vedie elektrinu aj teplo. Zinok reaguje s nekovmi (napr. so sírou, chlórom) a tvoria sa z neho rôzne oxidy a soli; oxid zinočnatý (ZnO) má široké technické použitie.

Izotopy

Celkovo je známych približne 30 izotopov zinku, z ktorých päť sa vyskytuje v prírode ako stabilné izotopy: 64Zn, 66Zn, 67Zn, 68Zn a 70Zn. Niektoré menej stabilné izotopy sú rádioaktívne; polčasy rozpadu týchto rádioaktívnych izotopov sa pohybujú od rádovo milisekúnd až po niekoľko hodín či dní v závislosti od izotopu. Prírodné zastúpenie izotopov ovplyvňuje priemernú atómovú hmotnosť zinku.

Výskyt a získavanie

Zinok sa vyskytuje hlavne v rudách, z ktorých najvýznamnejšia je sfalerit (ZnS). Ďalšie rudy sú smithsonit (ZnCO3), hemimorfit (Zn4Si2O7(OH)2) a franklinit. Získavanie zinku zahŕňa praženie rúd na oxid a následné odstraňovanie síry, potom redukciu alebo hydrometalurgické spracovanie (extrakcia a elektrolytické čistenie), čo vedie k vysokoprevádzkovému zinku vhodnému pre priemyselné použitie.

Použitie

Zinok má široké priemyselné využitie. Najdôležitejšie oblasti sú:

  • Pozinkovanie — ochranné pokovovanie ocele a železa, ktoré zabraňuje korózii a predlžuje životnosť konštrukcií.
  • Zliatiny — mosadz (zliatina medi a zinku), odliatkové zliatiny a die‑casting komponenty pre automobilový a elektrotechnický priemysel.
  • Batérie — zinkové elektródy sa používajú v alkalických článkoch, zinkovo‑uhlíkových aj zinkovo‑vzduchových batériách.
  • Oxid zinočnatý (ZnO) — v kaučuku (ako vulkanizačný aktivátor), v keramike, farbách, kozmetike (slnko‑filtre), farmaceutikách a elektronike.
  • Galvanická ochrana, antikorózna ochrana, zložky pigmentov, hnojív a pesticídov v menšej miere.

Biologická úloha a bezpečnosť

Zinok je pre človeka a mnohé organizmy životne dôležitý stopový prvok. Je súčasťou viacerých enzýmov (napr. karboanhydráza) a proteínových štruktúr známych ako „zinc‑fingers“, ktoré sú dôležité pri regulácii DNA a transkripcii. Odporúčané denné dávky sa líšia podľa veku a pohlavia (u dospelých bežne v rozmedzí ≈ 8–11 mg/deň). Nedostatok zinku môže viesť k poruchám rastu, zhoršeniu imunitnej funkcie a kožným problémom.

Nadmerný príjem zinku je však toxický — spôsobuje nevoľnosť, zvracanie, hnačku a pri dlhodobom nadbytku môže viesť k narušeniu absorpcie medi a ďalších stopových prvkov. Pri práci s prachom alebo parou zinku je potrebné dodržiavať priemyselné bezpečnostné predpisy; zinkové emisie z priemyslu majú aj environmentálne dôsledky.

Ekonomický a environmentálny aspekt

Zinok je významnou surovinou pre moderný priemysel; jeho recyklácia (najmä z pozinkovaných materiálov a batérií) je energeticky a ekologicky výhodná. Vzhľadom na široké použitie v ochrane proti korózii a v automobilovom priemysle má zinok dôležitú úlohu v trvanlivosti a úspore materiálov. Súčasne sa sledujú miesta ťažby a spracovania, aby sa minimalizoval dopad na životné prostredie.