Orthosie alebo Jupiter XXXV je Jupiterov mesiac. Objavil ho tím astronómov z Havajskej univerzity pod vedením Scotta Shepparda v roku 2001 a dostal označenie S/2001 J 9.
Objav a pomenovanie
Orthosie bola identifikovaná na snímkach získaných veľkými pozemskými teleskopmi v roku 2001. Po potvrdení obežnej dráhy Medzinárodná astronomická únia (IAU) v auguste 2003 oficiálne posvätila meno podľa gréckej bohyne prosperity Orthosie, jednej z Hór. Hory boli dcéry Dia a Themis.
Orbitálne a fyzikálne vlastnosti
Priemer Orthosie je približne 2 km; táto hodnota je odhad založený na predpoklade tmavej povrchovej odrazivosti (albeda) podobnej iným malým nepravidelným mesiacom Jupitera. Okolo Jupitera obieha v priemernej vzdialenosti 20 568 000 km so siderickým periódou približne 602,619 dňa. Jej obežná dráha má výstrednosť 0,2433 a sklon 142° k ekliptike (približne 143° k rovníku Jupitera), čo znamená, že ide o retrográdny pohyb — obieha v opačnom smere, než Jupiter rotuje.
Orthosie je veľmi slabý objekt, viditeľný len veľkými dalekohľadmi na dlhých expozíciách. Informácie o jej rotácii a presnom zložení povrchu sú limitované; podobne ako pri iných malých nepravidelných mesiacoch, rotation period (otáčanie) a tvar sú zatiaľ buď neznáme alebo len hrubo odhadované z krátkodobých pozorovaní.
Skupina Ananke a pôvod
Orthosie patrí do skupiny Ananke, zoskupenia retrográdnych, nesférických mesiacov Jupitera, ktoré majú podobné orbitálne parametre. Mesiace tejto skupiny obiehajú vo vzdialenostiach približne 19 300 000 až 22 700 000 km a so sklonom okolo 150°. Vzhľadom na zdieľané charakteristiky dráh sa predpokladá, že ide o fragmenty jedného väčšieho telesa zachyteného gravitačne Jupiterom a rozbitého pri následnej kolízii.
Spektrálne a fotometrické štúdie nepravidelných mesiacov Ananke skupiny naznačujú prevažne tmavé, neutrálne až červené povrchy, podobné C- alebo D-typom asteroidov, čo podporuje hypotézu o ich pôvode zo zachyteného asteroidu alebo kometárneho jadra.
Pozorovania a význam
Orthosie je súčasťou početnej rodiny drobných nepravidelných mesiacov Jupitera, ktorých štúdium pomáha pochopiť dynamiku zachytenia telies v ranom slnečnom systéme, kolíznu evolúciu a zloženie populácií malých telies. Pokračujúce monitorovanie dráh zvyšuje presnosť predpovedí a umožňuje hľadať prípadné zmeny spôsobené perturbáciami od iných mesiacov alebo planéty samotnej.