Polosamohlásky (semivokály): /w/ a /j/, definícia, príklady a história
Polosamohlásky /w/ a /j/ — definícia, príklady a história: pôvod v latinčine, písomný vývoj (V/I→J), výslovnosť a príklady v rôznych jazykoch.
Polosamohlásky (nazývané aj semivokály alebo glidy) sú spoluhlásky, ktoré znejú alebo sa artikulujú veľmi podobne samohláskam, ale vo vete zvyčajne nepôsobia ako jadro slabiky. V angličtine sú najčastejšie dve polosamohlásky zapísané písmenami W a Y (v IPA ako /w/ a /j/). Technicky ide o typ aproximantov — zvuky, pri ktorých sa artikulačné orgány priblížia, no nevytvoria turbulentný prúd vzduchu ako pri frikatívach, a zvuk preto pôsobí „otvorene“ podobne ako samohláska.
Fonologické a artikulačné vlastnosti
- /j/ — palatálny aproximant (často nazývaný aj palatálny glide). Vzniká pri priblížení jazyka k tvrdému/mäkkému (palatálnemu) priestoru a je hlasivkovo znejúci. Najlepším príkladom v angličtine je začiatok slova "yes" [jɛs]. V slovenčine sa /j/ zapisuje písmenom j, napr. "jazyk".
- /w/ — labiovelárny aproximant (labio-velar glide). Pri jeho tvorbe sa zakrúti perami (labializácia) a súčasne sa jazyk približuje k zadnej časti mäkkého podnebia (velum). V angličtine počujeme /w/ v slovách "wet" [wɛt] alebo "we" [wiː]. Slovenčina prirodzene tento zvuk nemá (okrem niektorých dialektov a špeciálnych realizácií), v slovenčine sa vyskytuje hlavne v cudzích slovách ako "web" alebo "whisky".
- Polosamohlásky sú často nenáhraditeľnou, ne-syllabickou verziou samohlások /i/ a /u/ — teda /j/ ≈ /i̯/ a /w/ ≈ /u̯/. Rozdiel od samohlások spočíva predovšetkým v tom, že samohláska tvorí jadro slabiky, kdežto polosamohláska stojí v jej okolitých pozíciách (onset alebo coda).
Príklady a kontrasty
- Angličtina: "yes" /jɛs/ (má /j/), "yet" /jɛt/; "wet" /wɛt/ (má /w/), "we" /wiː/.
- Slovenčina: /j/ v slovách "jesť", "jablko"; /w/ sa vyskytuje hlavne v cudzích slovách: "web", "whisky", "Washington".
- Latina (klasická): nemala samostatné písmená pre /w/ a /j/ — tie sa zapisovali rovnakými znakmi ako samohlásky /u/ a /i/ (V a I).
Ortografia a história (s dôrazom na latinčinu a európske písmo)
V latinčine (klasickej) sa polosamohlásky ako samostatné fonémy zapisovali bez odlišných písmen. Písmená V (tvarovo veľké V, ktoré v stredoveku / ranom novoveku rozlíšilo malé v a u) a I slúžili súčasne na zápis vokálov /u/ a /i/ aj ich konsonantických realizácií (približne /w/ a /j/). To vidíme v nápisoch a rukopisoch, napríklad meno Gaius Julius Caesar sa v nápise zapisovalo ako Gaivs Ivlivs Caesar, zatiaľ čo slovo víno bolo vinum.
Písmeno J sa začalo objavovať až v neskoršom stredoveku a v renesančnom období, keď sa písomnosť a tlač vyvíjali smerom k presnejšiemu rozlíšeniu samohláskových a spoluhláskových použití písmen. Po páde Rímskej ríše a s vývojom stredovekých a novovekých novootvorených jazykov sa v európskych abecedách etablovali nové grafémy a konvencie: písmeno J sa používalo na vyznačenie spoluhláskovej hodnoty /j/ (odlíšenie od samohláskového I), a písmeno W vzniklo v germánskom písomnom prostredí ako „dvojité V/U“ (VV alebo UU) na zápis zvuku /w/ u germánskych jazykov. Predtým v staroangličtine existoval i symbol wynn (ƿ) na zápis tohto zvuku; neskôr ho nahradilo písmeno W.
V dôsledku historického vývoja sa rovnaká fonetická realita (glidy /j/ a /w/) v rôznych jazykoch zapisuje rôznymi spôsobmi: napr. Y a W v angličtine, J a W/U v iných jazykoch, zatiaľ čo v latinských textoch boli použité I a V.
Prečo sú polosamohlásky dôležité
Polosamohlásky zohrávajú významnú úlohu v tvorbe slabík a fonotaktike jazykov — určujú, ktoré kombinácie zvukov sú dovolené ako začiatočné alebo koncové skupiny, ovplyvňujú výslovnosť susediacich samohlások (napr. tvorbu diftongov alebo zmeny kvality samohlások) a sú kľúčové pri historických zmenách zvukov a pri zápise cudzích slov.
Stručne: /j/ a /w/ sú nepravidelne „polovičné“ samohlásky — znejú veľmi podobne ako i a u, ale správajú sa fonologicky ako spoluhlásky. Ich zápis a historický vývoj v písme ukazuje, ako sa abecedy menili, aby presnejšie vystihovali rozdiely medzi vokálnymi a konsonantickými hodnotami rovnakých tvarov písmen.
Prehľadať