Určenie pohlavia je proces vývoja, ktorým sa určuje pohlavie jedinca. Pohlavie je spôsob rozmnožovania, ktorý je rozšírený medzi živými organizmami. Vyžaduje dva jedince rovnakého druhu. Pohlavie zahŕňa súbor biologických vlastností — chromozómy, gény, pohlavné žľazy (gonády), hormóny a vonkajšie aj vnútorné pohlavné orgány. U mnohých organizmov tieto znaky spolu určujú, či jedinec vyvíja samčie alebo samičie pohlavné znaky; u niektorých však môžu byť kombinované alebo sa menia v čase.

Pohlavia sú zvyčajne oddelené. Pohlavie možno určiť jedným z dvoch spôsobov:

Genetické mechanizmy určenia pohlavia

Najznámejšie genetické systémy sú založené na chromozómoch: u ľudí a väčšiny cicavcov je to systém XY/XX (samce XY, samice XX), kde kľúčovým spúšťačom samčieho vývoja je často gén SRY na Y chromozóme. U vtákov a niektorých hmyzu platí systém ZW/ZZ (samičky ZW, samce ZZ). Iné príklady zahŕňajú XO systém (niektoré hmyz), haplodiplódiu (včely a úľový hmyz — samce haploidní, samice diploidné) alebo polygenetické určenie pohlavia, kde rozhoduje kombinácia viacerých génov.

Okrem chromozómov ovplyvňujú pohlavie aj gény regulujúce tvorbu hormónov a citlivosť tkanív. Mutácie alebo variácie v týchto génoch môžu viesť k rôznym výsledkom vývoja pohlavia, ktoré sa v medicíne označujú ako poruchy/odchýlky vývoja pohlavia (DSD — disorders/differences of sex development).

Environmentálne určenie pohlavia

U niektorých druhov je rozhodujúci vonkajší faktor. Najznámejší je teplotne závislé určenie pohlavia u mnohých druhov korytnačiek, niektorých krokodílov a jašteríc — teplota inkubácie vajec môže určiť, či sa vyliahne samec alebo samica. Iné environmentálne vplyvy zahŕňajú sociálne podnety (napr. u niektorých rýb — zmena pohlavia v závislosti od zloženia skupiny), dostupnosť potravy, svetelné podmienky alebo prítomnosť endokrinných rušivých látok v prostredí (chemikálie, ktoré môžu narušiť hormonálnu rovnováhu a ovplyvniť vývoj pohlavia).

Hermafroditizmus a prechodné formy

Ak sa obe pohlavia vyskytujú u toho istého jedinca, ide o hermafrodita. Hermafroditný systém sa vyskytuje u niektorých živočíchov, napríklad u slimákov, a u väčšiny kvitnúcich rastlín.

Existujú dve hlavné formy hermafroditizmu:

  • Simultánni hermafroditi — jedinec má súčasne funkčné samčie aj samičie pohlavné orgány (bežné u mnohých rastlín, mäkkýšov, červov).
  • Sekvenčný (časový) hermafroditizmus — jedinec sa môže v priebehu života premeniť z jedného pohlavia na druhé. Napríklad u niektorých morských rýb je bežná protandria (najprv samec, potom samica) alebo protogynia (najprv samica, potom samec). Sociálne podmienky často spúšťajú túto zmenu.

Ľudské aspekty a poruchy vývoja pohlavia (DSD)

U ľudí je určenie pohlavia zvyčajne genetické (XX alebo XY), avšak existuje množstvo stavov, pri ktorých sa chromozómové, gonádové a fenotypové znaky nemusia zhodovať. Príklady zahŕňajú syndróm Klinefelter (XXY), Turnerov syndróm (XO), úplnú alebo čiastočnú androgénnu rezistenciu, vrodenú adrenalnú hyperpláziu a ďalšie DSD. Tieto stavy sú komplexné a vyžadujú multidisciplinárny prístup — lekársky, psychologický a sociálny — s rešpektom k právam a pocitom dotknutých osôb.

Rozdiel medzi pohlavím (sex) a rodom (gender)

Je užitočné rozlišovať biologické pohlavie (sex) — založené na biologických znakoch — a sociálne-kultúrny pojem rod (gender), ktorý zahŕňa identitu, rolu a očakávania spoločnosti. Tieto koncepty sa navzájom ovplyvňujú, ale nie sú to isté.

Zhrnutie: Určenie pohlavia je výsledkom zložitej interakcie genetických faktorov, hormonálnej regulácie a vonkajších vplyvov. Množstvo biologických stratégií (chromozómové systémy, environmentálne signály, hermafroditizmus) ukazuje evolučnú rozmanitosť riešení reprodukcie. U ľudí a iných druhov platí, že variabilita v pohlavných znakoch je prirodzená a často vyžaduje citlivý a vedecky podložený prístup pri interpretácii a liečbe.