Južné Tirolsko, známe aj pod talianskym názvom Alto Adige (nemecky Südtirol), je autonómna provincia v severnom Taliansku. Spolu s provinciou Trento tvorí región Trentino-Alto Adige/Südtirol. Rozloha provincie je 7 400 km². Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tu žilo približne 511 750 obyvateľov; podľa neskorších odhadov sa počet obyvateľov pohybuje okolo 530–535 tisíc. Hlavným mestom provincie je mesto Bolzano (po nemecky Bozen). Hranice provincie tvoria Graubünden a Lombardia na západe, Tirolsko a Salzbursko na severe a severovýchode, Trentino a Benátsko na juhu.
Geografia
Územie provincie leží v srdci Álp, zahŕňa veľké horské masívy, údolia a časť svetoznámych Dolomitov (ktoré sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO). Najvýznamnejšou riekou je Adige (v nemčine Etsch), ktorá preteká hlavným údolím (Etschtal/Val d'Adige). Provincie dominuje alpské podnebie s výraznými výškovými rozdielmi — od teplejších dolín so sadmi a vinicami až po vysokohorské oblasti vhodné na lyžovanie a horskú turistiku.
Obyvatelia a jazyky
Hoci je súčasťou Talianska, väčšina obyvateľov hovorí nemecky. Podľa výsledkov sčítania z roku 2011 sa jazykovo prihlásilo približne 69,4 % obyvateľov za nemecky hovoriacich, 26,1 % za taliansky, a 4,5 % za ladinsky hovoriacich, ktorí žijú najmä v niekoľkých dolinách východných Dolomitov. Úradnými jazykmi provincie sú taliančina a nemčina; v určitých oblastiach je úradná aj ladinčina. Bilingválne (a v niektorých prípadoch trilaterálne) prostredie je prítomné v školstve, správe, súdnom systéme aj v označení miest a komunikácii s verejnosťou.
V angličtine sa o tejto oblasti bežne hovorí ako o South Tyrol alebo Alto Adige; nemecky a ladinsky hovoriaci obyvatelia zvyčajne označujú túto oblasť ako Südtirol. Oficiálny názov provincie je provincia Bolzano (v taliančine: Provincia autonoma di Bolzano - Alto Adige; v nemčine: Autonome Provinz Bozen - Südtirol; v ladinčine: Provinzia autonoma de Balsan/Bulsan - Südtirol).
Autonómia a správa
Južné Tirolsko je autonómna provincia so špeciálnym štatútom, ktorý jej poskytuje rozsiahle právomoci v oblastiach vzdelávania, kultúry, miestnej polície, hospodárskej politiky, miestnych daní a správy majetku. Provincie i región majú vlastné orgány a inštitúcie. Provincia má svoj zákonodarný zbor (zákonodarný orgán, miestny „Landesrat“/„Consiglio provinciale“), ktorý prijíma mnoho právnych predpisov odlišných od zákonov centrálnych talianskych orgánov, a vykonáva kompetencie podľa Štatútu autonómie (základné právne pravidlá autonómie boli výrazne rozšírené po roku 1972).
Politicky je región známy ochranou práv menšín a mechanizmami na zabezpečenie rovnováhy medzi jazykovými skupinami (systém kvót alebo „etnickej príslušnosti“ pri obsadzovaní verejných miest). Na čele provinčnej vlády stojí od roku 2014 Arno Kompatscher; historicky dlhodobo dominovala politika Juhotirolskej ľudovej strany (Südtiroler Volkspartei), ktorá má silné zastúpenie od roku 1948.
Ekonomika
Ekonómia Južného Tirolska je rôznorodá: silný je cestovný ruch (letná turistika, lyžovanie, wellness, horské aktivity), poľnohospodárstvo (najmä pestovanie jabĺk a vinárstvo), malé a stredné podniky, lesné hospodárstvo a energetika (vodné elektrárne). Provincia dosahuje vysokú životnú úroveň a relatívne nízku nezamestnanosť v porovnaní s priemerom Talianska. Mnohé príjmy pochádzajú aj z hospodárskej spolupráce s Rakúskom a Nemeckom.
Doprava
Strategická poloha na transalpínskej trase zabezpečuje dôležité dopravné spojenia — cez Brennerský priesmyk (Brenner/Brennero) vedie diaľnica A22 a železničná trať spájajúca Taliansko s Rakúskom a ďalej s Nemeckom. Provincie má aj regionálne letisko pri Bolzane a hustú sieť ciest a úzkokoľajných tratí v horských údoliach. Zlepšovanie železničnej infraštruktúry a prepojov cez Alpy patrí medzi priority pre udržateľnú dopravu.
Kultúra a cestovný ruch
Južné Tirolsko je unikátne svojím kultúrnym prepojením germánskych a talianskych tradícií, s výraznými regionálnymi zvykmi, ľudovou hudbou, kuchyňou a architektúrou. Medzi hlavné mestá okrem Bolzana patria Merano (Meran), Brixen (Bressanone), Bruneck (Brunico) a Silandro (Schlanders). Oblasť láka návštevníkov na turistiku, lezenie v Dolomitoch, lyžovanie v mnohých strediskách, kúpeľnú turistiku v Merane a kulinárske zážitky (mix tyrolskej a talianskej kuchyne). Mnohé dediny a mestá si zachovali historické centrá, kostoly a hrady, ktoré tvoria bohaté kultúrne dedičstvo.
Historický kontext: oblasť bola po prvej svetovej vojne pripojená k Taliansku, čo v 20. storočí viedlo k politickým a kultúrnym napätiam, najmä počas obdobia fašistickej italianizácie. Postupné riešenie sporov a investície do autonómie priniesli stabilizáciu a model úspešnej ochrany jazykových a kultúrnych práv menšín.
Pre návštevníka poskytuje Južné Tirolsko: dobré dopravné spojenia, bohaté prírodné scenérie, rozmanité športové aktivity po celý rok, unikátnu kuchyňu a živé menšinové kultúry — čo z neho robí jeden z najatraktívnejších regiónov severného Talianska.