Existujú dva druhy žiab korunáčiek, korunáč južný, Pseudophryne corroboree, a korunáč severný, Pseudophryne pengilleyi. Obidva druhy sú malé, pozoruhodne sfarbené žaby s výstražným (aposematickým) vzorom, ktorý predátorom signalizuje, že sú jedovaté alebo nepríjemné na konzumáciu.

Popis

Pseudophryne corroboree je veľmi malá žaba — dospelé jedince majú obvykle len niekoľko centimetrov dĺžky od nosa po kloaku. Tela majú kontrastné pásy čiernej a žltej farby, niekedy so zelenkavým alebo bledožltým odtieňom, čo z nej robí jednu z najjasnejších žiab na svete. Jasné sfarbenie spolu s kožnými toxínmi pôsobí ako účinná odstrašujúca ochrana pred predátormi; ide teda o klasický príklad výstražného sfarbenia.

Rozšírenie a biotop

Žaba žije iba v obmedzenej oblasti v juhovýchodnej Austrálii — na malom území národného parku Kosciusko. Celková plocha ich známeho výskytu je veľmi malá, podľa odhadov asi 10 km2 v tejto oblasti. Biotopom sú horské a subalpínske rašeliniská, vlhké lúky a nízke húštiny, kde nachádzajú vhodné miesta na kladenie vajíčok a vývoj lariev.

Početnosť a ohrozenie

Vedci sa domnievajú, že celková populácia žiab corroboree je veľmi nízka — menej ako 250 dospelých jedincov podľa posledných odhadov. Početnosť týchto žiab sa za posledné desaťročie výrazne znížila (údaje hovoria o poklese až okolo 80 %), a preto Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) zaradila žabu korunáčku južnú na zoznam kriticky ohrozených druhov.

Hlavné hrozby

  • Choroby — najmä húbovité ochorenie spôsobované chytridnou hubou (Batrachochytrium dendrobatidis), ktoré je zodpovedné za masívne úbytky obojživelníkov po celom svete.
  • Zmena klímy — otepľovanie a zmena vzorcov zrážok menia a zmenšujú vhodné horské mokrade.
  • Požiare a zmena krajiny — intenzívne požiare môžu zničiť biotopy a zhoršiť podmienky pre rozmnožovanie.
  • Malá veľkosť populácie — vedie k nízkej genetickej diverzite a vyššej citlivosti na náhodné udalosti.

Správanie a rozmnožovanie

Corroboree žaby sú pozemné a aktívne najmä počas vlhkejších období. Samice kladú vajíčka v blízkosti vlhkých miest a v rašeliniskách; larvy sa po zaplavení vývojom dostávajú do vody, kde pokračujú v raste, kým neprejdú metamorfózou. Ich životný cyklus je prispôsobený sezónnym zrážkam a chladnejším horským podmienkam.

Ochrana a záchranné programy

Aby sa zabránilo vyhynutiu, boli zavedené rôzne opatrenia ochrany: monitorovanie populácií, ochrana a obnova biotopov, manažment požiarov a aktívne programy chovu v zajatí. V niekoľkých chovných programoch v austrálskych zoologických a výskumných zariadeniach sa podarilo úspešne odchovať mláďatá a miestami prebiehajú aj reintrodukcie do voľnej prírody. Súčasťou stratégie je aj manažment chorôb vrátane snahy minimalizovať šírenie chytridnej huby.

Rozdiely medzi druhmi

Oba druhy — Pseudophryne corroboree (južný) a korunáč severný (Pseudophryne pengilleyi) — sú veľmi podobné, no líšia sa v presnom rozsahu výskytu, detailoch sfarbenia a genetike. Preto sú v súčasnosti považované za samostatné druhy a vyžadujú cielené opatrenia ochrany v závislosti od ich lokality.

Ako môžete pomôcť

  • Podporovať organizácie a projekty, ktoré sa venujú ochrane obojživelníkov a biotopov v Austrálii.
  • Vzdelávať sa a šíriť informácie o významnosti horských mokradí a ich obyvateľov.
  • Pri návšteve prírodných lokalít dodržiavať pravidlá, nezanesajte do biotopov cudzie mikroorganizmy a nevstupujte do zákonom chránených oblastí bez povolenia.

Ochrana korunáčiek je náročná, ale dôležitá — ide o unikátne žaby s obmedzeným rozšírením a zvláštnou ekologickou úlohou v horských mokradiach Austrálie. Pokračujúce výskumy, monitorovanie a aktívne záchranné programy sú kľúčové pre ich prežitie.