Baskičtina

História a klasifikácia

Predkovia Baskov patria medzi najstarších obyvateľov Európy a ich pôvod je neznámy, rovnako ako pôvod jazyka. Mnohí vedci sa pokúšali spojiť baskičtinu s etruskými jazykmi, africkými jazykmi, kaukazskými jazykmi a podobne, ale väčšina považuje baskičtinu za izolovaný jazyk. Určitú nádej dáva spojenie s iberským jazykom, ale nie je jasné, či je podobnosť spôsobená genetickými vzťahmi alebo len blízkosťou. Hovorilo sa ním dávno predtým, ako Rimania priniesli na Pyrenejský polostrov latinčinu.

Geografické rozšírenie

Baskickým jazykom sa hovorí na území, ktoré je menšie ako Baskicko (baskicky Euskal Herria). Kedysi sa baskičtinou hovorilo na väčšej ploche, ale na niektorých miestach ju prevzala latinčina.

Oficiálny stav

V minulosti bola úradným jazykom latinčina alebo románsky jazyk.

V súčasnosti má baskičtina štatút spoluúradného jazyka v baskických regiónoch Španielska: v celom autonómnom spoločenstve Baskicko a v niektorých častiach Navarry. Baskičtina nemá oficiálne postavenie v severnej časti Baskicka vo Francúzsku a francúzski občania nesmú používať baskičtinu na francúzskom súde.

Dialekty

Existuje šesť hlavných baskických dialektov: biskajský, guipuzský a vysoký navarský (v Španielsku) a nízky navarský, labardínsky a souletinský (vo Francúzsku). Hranice dialektov sa však nezhodujú s politickými hranicami. Jednu z prvých vedeckých štúdií baskických nárečí, najmä pomocných slovesných tvarov, uskutočnil Louis-Lucien Bonaparte (synovec Napoleona Bonaparta).

Odvodené jazyky

V súčasnosti existuje unifikovaná verzia s názvom Batua ("unifikovaný" v baskičtine), ktorá sa vyučuje v školách. Batua vychádza z veľkej časti z regionálneho dialektu Gipuzkoa.

Percento osôb hovoriacich plynule baskickým jazykom.

Gramatika

Baskičtina je ergatívno-absolučný jazyk. Jeho gramatika je veľmi zložitá, s mnohými rôznymi pádmi podstatných mien.

Hláskový systém je rovnaký ako u väčšiny španielsky hovoriacich a má päť čistých samohlások, /i e a o u/.

Slovník

V dôsledku kontaktu s okolitými národmi si baskičtina požičala slová z latinčiny, španielčiny, francúzštiny, gaskončiny a ďalších jazykov, ale prijala ich menej ako indoeurópske jazyky. Niektorí tvrdia, že mnohé z jej slov pochádzajú z latinčiny, ale fonetický vývoj spôsobil, že mnohé z nich sa teraz javia ako domáce slová, napr. lore ("kvet", z florem), errota ("mlyn", z rotam, "[mlynské] koleso"), gela ("izba", z cellam).

Ukážkové vety

Baskický jazyk sa píše latinkou. Univerzálnym špeciálnym písmenom je ñ, ktoré sa vyslovuje ako n v slove cibuľa, a používajú sa aj ç a ü. V baskičtine sa nepoužívajú písmená c, q, v, w, y s výnimkou výpožičiek a nepovažujú sa za súčasť abecedy. Aj x sa vyslovuje ako š, podobne ako v slove lesk.

[{
[9273-8565]}]

• Bai = Áno
• Ez = Nie
• Kaixo! , = Ahoj
• Agur! , Adio! = Zbohom!
• Ikusi arte = Dovidenia!
• Eskerrik asko! = Ďakujem!
• Egun on = Dobré ráno (doslova: Dobrý deň)
• Egun on, bai = Štandardná odpoveď na Egun on
• Arratsalde on = Dobrý večer
• Gabon = Dobrú noc
• Mesedez = Prosím
• Barkatu = Prepáčte (mi)
• Aizu! = Počúvaj! (upútať niečiu pozornosť, nie je veľmi zdvorilé, používa sa s priateľmi)
• Kafe hutsa nahi nuke = Môžem si dať kávu?
• Kafe ebakia nahi nuke = Môžem si dať macchiato?
• Kafesnea nahi nuke = Môžem si dať café latte?
• Garagardoa nahi nuke = Môžem si dať pivo?
• Komunak = Toalety
• Komuna, non dago? = Kde sú záchody?
• Non dago tren-geltokia? = Kde je vlaková stanica?
• Non dago autobus-geltokia? = Kde je autobusová stanica?
• Ba al da hotelik hemen inguruan? = Kde je (najbližší, jediný) hotel?
• Zorionak = Šťastné sviatky (počas Vianoc a nového roka), gratulácie
• Ez dakit euskaraz= Nehovorím po baskicky
• Ba al dakizu ingelesez? = Do you speak English?
• Nongoa zara? = Odkiaľ si?
• Non dago...? = Kde je...?
• Badakizu euskaraz? = Hovoríte baskicky?
• Bai ote? = Naozaj?
• Topa! = Na zdravie!
• Hementxe! = Over / right here!
• Geldi! = Stop
• Lasai = Upokojte sa
• Ez dut nahi = nechcem