Dodatky k knihe Daniela (Susanna, Modlitba Azariáša, Bel a drak)

Ktoré texty patria medzi dodatky

Najbežnejšie rozlišované časti sú tri samostatné príbehy alebo vložené texty, ktoré dopĺňajú grécky variant knihy. Stručne ich možno charakterizovať takto:

• Susanna – príbeh o spravodlivej žene, ktorá je neprávom obvinená a ktorej nevinu obhajuje múdry mladý Daniel.
• Modlitba Azariáša a Pieseň troch mladíkov – vložený modlitebný a chválospevný text do kapitoly o ohnivom peci (Daniel 3), kde Azariáš (Abednego) vyjadruje pokoru a tri mladíci oslavujú Boha za záchranu.
• Bel a drak – súbor dvoch krátkych epizód, v ktorých Daniel odhaľuje klamstvo uctievania obrazu boha Bela a konfrontuje chránenie draka, čím poukazuje na márnosť modlárstva.

Jazyk a pôvod

Tieto dodatky sa nenachádzajú v tradičnom hebrejskom ani v aramejskom texte knihy Daniel a nie sú súčasťou masoretského textu, ktorý leží v základe väčšiny moderných protestantských prekladov. Pôvodne sú zachované predovšetkým v gréckej verzii Septuaginty a v neskorších gréckych prekladoch (napr. Theodotion); preto sú často označované ako grécke dodatky. Z tohto dôvodu sa ich zaradenie do kánonu a ich autorstvo a datovanie posudzovali rôzne v dejinách biblickej recepcie.

Historický a kanonický kontext

Status týchto textov sa líši podľa cirkevnej tradície. Pre katolícku Cirkev sú tieto knihy súčasťou tradičného deuterokánonu a sú čítané ako súčasť Biblie. Podobne ich u niektorých východných cirkví prijali ako súčasť svojich liturgických a biblických zbierok. Naproti tomu mnohé protestantské vydania, ktoré sa držia židovského kánonu a masoretského textu, ich považujú za apokryfnú literatúru a nezahŕňajú ich do protestantských prekladov. Anglikánska tradícia ich historicky hodnotila ako užitočné čítanie, no s nižšou autoritou než knihy kanonické (Tridsaťdeväť článkov Anglikánskej cirkvi).

Význam a používanie

Aj keď sú tieto dodatky krátke, majú niekoľko funkcií: rozširujú naratívny a teologický rámec knižky Daniela, poskytujú exemplárne príbehy o spravodlivosti a vernosti, a obsahujú modlitby a chválospevy, ktoré sa používali v liturgii a privatej zbožnosti. Literárne sú zaujímavé pre štúdium vzťahu medzi židovskou tradíciou a hellenistickou kultúrou, pretože vznikli v prostredí, kde grécky jazyk slúžil ako prostriedok šírenia biblického materiálu.

Rozdiely, interpretácie a pozoruhodnosti

Rozdiely medzi rukopismi a prekladmi (hebrejský/aramejský versus grécky) ilustrujú, ako sa kánon i obľuba niektorých príbehov menili v rôznych komunitách. V štúdiu Biblie sa dodatky k Danielovi často používajú na vysvetlenie variácií medzi textami a na ukážku toho, ako sa biblické príbehy rozširovali a adaptovali. Pre čitateľa sú zároveň príkladom toho, že „Biblia“ nie je v každej tradícii úplne identická a že historické a liturgické miestne zvyky ovplyvnili, čo ktorá cirkev považuje za súčasť svojho kánonu.

Pre ďalšie informácie alebo základné prehľady o knihe, prekladoch a kánonickom postavení možno konzultovať všeobecné zdroje o Biblii, o tom, ako sa tvoria kánony (biblický kánon), a o rozdieloch medzi knihou Daniela v rôznych vydaniach. Porovnania medzi gréckymi a židovskými textami často odkazujú na grécke preklady a konkrétne edície Septuaginty alebo prekladateľa Theodotiona. Texty a ich recepcia sa tiež skúmajú v kontexte spomínaných cirkví: posvätnosť a kategórie ako apokryfné sú kľúčové pre pochopenie rozdielov medzi tradíciami (Anglikánska cirkev, aramejský jazykový kontext a protestantské prístupy).