Mesiace Jupitera: 79 mesiacov — Galilejské a malé satelity

Objavte 79 mesiacov Jupitera: štyri Galilejské satelity (Io, Europa, Ganymedes, Callisto) a desiatky malých, exotických mesiacov s rôznorodými dráhami.

Autor: Leandro Alegsa

22-01-2026 15:49

Je známych 79 Jupiterových mesiacov. Jupiter má druhý najväčší počet mesiacov s pomerne stabilnými dráhami spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy. Okrem toho má Jupiter aj tenučké prstence, ktoré spolu s menšími telesami tvoria komplexný systém obiehajúcich objektov.

Galilejské mesiace

Najmasívnejšími z nich sú štyri Galileiho mesiace, ktoré nezávisle od seba objavili v roku 1610 Galileo Galilei a Simon Marius. Boli to prvé objavené objekty, ktoré obiehajú okolo telesa, ktoré nie je ani Zem, ani Slnko. Galileiho mesiace sú zďaleka najväčšie a najhmotnejšie objekty, ktoré obiehajú okolo Jupitera; ostatných 75 známych mesiacov a prstence spolu tvoria len približne 0,003 % celkovej hmotnosti obiehajúcich telies.

Io — priemer ~3 643 km; najaktívnejší sopečný mesiac v slnečnej sústave v dôsledku silného prílivového zahrievania; obežná doba ~1,77 dňa.
Europa — priemer ~3 122 km; hladký ľadový povrch a silné dôkazy o podľadovom oceáne, ktorý je zaujímavý z hľadiska možnej biológie; obežná doba ~3,55 dňa.
Ganymedes — priemer ~5 268 km; najväčší mesiac v slnečnej sústave, má vlastné magnetické pole a komplexnú geologickú históriu; obežná doba ~7,15 dňa.
Callisto — priemer ~4 821 km; silne kráterovaný povrch, starý a málo geologicky premenený, čo dokumentuje ranú históriu systému; obežná doba ~16,7 dňa.

Medzi týmito štyrmi mesiacmi existujú dynamické väzby — napríklad Laplaceova rezonancia medzi Io, Europou a Ganymedom, ktorá udržuje ich orbitálne charakteristiky a zintenzívňuje prílivové zahrievanie, najmä u Io. Všetky štyri sú nútene synchronne rotujúce (s rovnakou stranou stále obrátenou k Jupiteru) a predstavujú primárny cieľ pre prieskum kvôli svojim rôznorodým geologickým a potenciálne biotickým podmienkam.

Menšie a nepravidelné mesiace

Od konca 19. storočia boli objavené desiatky oveľa menších Jovových mesiacov. Všetky majú priemer menší ako 250 kilometrov, pričom väčšina z nich sotva presahuje 5 kilometrov. Ich orbitálne tvary sa pohybujú od takmer dokonale kruhových až po veľmi excentrické a naklonené dráhy. Mnohé z nich obiehajú v smere opačnom k Jupiterovej rotácii (retrográdny pohyb). Doba obehu sa pohybuje od približne siedmich hodín (napríklad najvnutornejšie mesiace ako Metis obiehajú rýchlejšie, než sa Jupiter otočí okolo svojej osi) až po obdobie niekoľkých rokov pri najvzdialenejších nepravidelných satelitoch (poradie stoviek až tisícov dní).

Nepravidelné mesiace sú často rozdelené do rodín podľa podobných orbitálnych prvkov a informácií o zloženie; hlavné skupiny zahŕňajú napríklad pasiphaeovskú, anankeovskú, carmeovskú a himaliaovskú skupinu. Tieto skupiny sú pravdepodobne pozostatkom zachytených objektov, ktoré sa následne roztrieštili pri kolíziách.

Pôvod a dynamika

Existujú dve hlavné hypotézy o pôvode mesiacov Jupitera:

Galilejské mesiace a niektoré vnútorné telá vznikli priamo v prstencovom/cirkumplanetárnom disku materiálu, ktorý obklopoval mladého Jupitera počas formovania – podobne ako planéty vznikali v protoplanetárnom disku okolo Slnka.
Väčšina nepravidelných mesiacov bola zachytená gravitáciou Jupitera z heliocentrických dráh alebo vznikla pri rozbití väčšieho zachyteného telesa pri kolízii. Ich výrazné excentricity a veľké náklony podporujú túto myšlienku.

Prílivové sily medzi Jupiterom a jeho mesiacmi (najmä medzi Io, Europou a Ganymedom) vedú k vnútornému zahrievaniu, ktoré môže spôsobovať sopečnú činnosť (Io) alebo udržiavať kvapalné oceány pod ľadovým povrchom (Europa). Tieto procesy majú kľúčový význam pre geológiu a potenciálnu obývateľnosť mesiacov.

Objavy a prieskum

Objav Galileových mesiacov v roku 1610 bol zásadným krokom v pochopení nebeskej mechaniky. V nasledujúcich dvesto rokoch boli postupne objavované ďalšie väčšie a neskôr aj menšie mesiace, pričom výrazný nárast počtu nastal s nástupom fotografickej a digitálnej snímkovej techniky v 20. storočí.

Medzi dôležité misie, ktoré prispeli k poznatkom o Jupiterových mesiacoch, patria misie Pioneer, Voyager, orbiter Galileo (1995–2003), a aktuálna sonda Juno (zameraná hlavne na Jupiter, no prinášajúca aj doplnkové údaje o systéme). Do budúcnosti sú plánované rozsiahlejšie prieskumy: európska misia JUICE (zameraná na Ganymedes, Europu a Callisto) a americká misia Europa Clipper (podrobné štúdium Europy) – tieto misie výrazne prehĺbia naše poznanie o potenciálnych oceánoch, geologickej aktivite a podmienkach na mesiacoch Jupitera.

Názvoslovie a pozorovanie

Mesiace Jupitera sú pomenované podľa postáv z gréckeho a rímskeho mýtu spojených s Zeusom (rímsky ekvivalent Jupiter). Menšie nepravidelné telesá dostávajú najprv provizórne označenia (rok, písmeno a číslo) a neskôr definitívne mená podľa medzinárodných pravidiel IAU. Vďaka rastúcim schopnostiam pozemných a orbitálnych ďalekohľadov pribúdajú ešte stále objavy veľmi malých mesiacov, a preto sa počet potvrdených satelitov môže v budúcnosti meniť.

Jupiterov systém mesiacov predstavuje komplexnú sústavu s bohatou dynamikou, rôznorodou geológiou a významným potenciálom pre ďalší výskum – od pochopenia formovania veľkých planét po hľadanie podmienok vhodných pre život mimo Zeme.

Zoznam mesiacov

Tento zoznam sa začína tými, ktoré najrýchlejšie obiehajú okolo Jupitera. To znamená, že majú najkratšiu obežnú dobu. Mesiace zvýraznené fialovou farbou sú "galileovské mesiace", mesiace zvýraznené tmavosivou farbou majú retrográdnu dráhu a mesiace s bežným bielym pozadím majú prográdnu dráhu.

	Štítok	Názov	Výslovnosť (kľúč)	Obrázok	Priemer (km)	Hmotnosť (×10 ¹⁶kg)	Polomajoritná os (km)	Orbitálna perióda (d)	Sklon (°)	Excentricita	Objavný rok	Discoverer	Skupina
1	XVI	Metis	ˈmiːtɨs		60×40×34	~3.6	127,690	+7h 4m 30s	0.06°	0.0002	1979	Synnott (Voyager 1)	Vnútorná stránka
2	XV	Adrastea	ˌædrəˈstiːə		20×16×13	~0.2	129,000	+7h 9m 30s	0.03°	0.0015	1979	Jewitt (Voyager 2)	Vnútorná stránka
3	V	Amalthea	ˌæməlˈθiːə		250×146×128	208	181,366	+11h 57m 23s	0.374°	0.0032	1892	Barnard	Vnútorná stránka
4	XIV	Thebe	ˈθiːbiː		116×98×84	~43	221,889	+16h 11m 17s	1.076°	0.0175	1979	Synnott (Voyager 1)	Vnútorná stránka
5	I	Io	ˈaɪ.oʊ		3,660.0×3,637. 4×3,630.6	8,900,000	421,700	+1.769 137 786	0.050°	0.0041	1610	Galilei	Galilei
6	II	Europa	jʊˈroʊpə		3,121.6	4,800,000	671,034	+3.551 181 041	0.471°	0.0094	1610	Galilei	Galilei
7	III	Ganymedes	ˈɡænɨmiːd		5,262.4	15,000,000	1,070,412	+7.154 552 96	0.204°	0.0011	1610	Galilei	Galilei
8	IV	Callisto	kəˈlɪstoʊ		4,820.6	11,000,000	1,882,709	+16.689 018 4	0.205°	0.0074	1610	Galilei	Galilei
9	XVIII	Themisto	θɨˈmɪstoʊ		8	0.069	7,393,216	+129.87	45.762°	0.2115	1975/2000	Kowal & Roemer/ Sheppard a kol.	Themisto
10	XIII	Leda	ˈliːdə		16	0.6	11,187,781	+241.75	27.562°	0.1673	1974	Kowal	Himalia
11	VI	Himalia	haɪˈmeɪliə		170	670	11,451,971	+250.37	30.486°	0.1513	1904	Perrine	Himalia
12	X	Lysithea	laɪˈsɪθiːə		36	6.3	11,740,560	+259.89	27.006°	0.1322	1938	Nicholson	Himalia
13	VII	Elara	ˈɛlərə		86	87	11,778,034	+261.14	29.691°	0.1948	1905	Perrine	Himalia
14	- —	Dia			4	0.009 0	12 570 424	+287.93	27.584°	0.2058	2001	Sheppard a kol.	Himalia
15	XLVI	Carpo	ˈkɑrpoʊ		3	0.004 5	17,144,873	+458.62	56.001°	0.2735	2003	Sheppard a kol.	Carpo
16	- —	S/2003 J 12			1	0.000 15	17,739,539	−482.69	142.680°	0.4449	2003	Sheppard a kol.
17	XXXIV	Euporie	juːˈpoʊrɨ.iː		2	0.001 5	19,088,434	−538.78	144.694°	0.0960	2002	Sheppard a kol.	Ananke
18	- —	S/2003 J 3			2	0.001 5	19,621,780	−561.52	146.363°	0.2507	2003	Sheppard a kol.	Ananke
19	- —	S/2003 J 18			2	0.001 5	19,812,577	−569.73	147.401°	0.1569	2003	Gladman a kol.	Ananke
20	XLII	Thelxinoe	θɛlkˈsɪnɵʊiː		2	0.001 5	20,453,753	−597.61	151.292°	0.2684	2003	Sheppard a kol.	Ananke
21	XXXIII	Euanthe	juːˈænθiː		3	0.004 5	20,464,854	−598.09	143.409°	0.2000	2002	Sheppard a kol.	Ananke
22	XLV	Helike	ˈhɛlɨkiː		4	0.009 0	20,540,266	−601.40	154.586°	0.1374	2003	Sheppard a kol.	Ananke
23	XXXV	Orthosie	ɔrˈθɒsɨ.iː		2	0.001 5	20,567,971	−602.62	142.366°	0.2433	2002	Sheppard a kol.	Ananke
24	XXIV	Iocaste	ˌaɪ.ɵˈkæstiː		5	0.019	20,722,566	−609.43	147.248°	0.2874	2001	Sheppard a kol.	Ananke
25	- —	S/2003 J 16			2	0.001 5	20,743,779	−610.36	150.769°	0.3184	2003	Gladman a kol.	Ananke
26	XXVII	Praxidike	prækˈsɪdɨkiː		7	0.043	20,823,948	−613.90	144.205°	0.1840	2001	Sheppard a kol.	Ananke
27	XXII	Harpalyke	hɑrˈpælɨkiː		4	0.012	21,063,814	−624.54	147.223°	0.2440	2001	Sheppard a kol.	Ananke
28	XL	Mneme	ˈniːmiː		2	0.001 5	21,129,786	−627.48	149.732°	0.3169	2003	Gladman a kol.	Ananke
29	XXX	Hermippe	hɚmɪpiː		4	0.009 0	21,182,086	−629.81	151.242°	0.2290	2002	Sheppard a kol.	Ananke?
30	XXIX	Thyone	θaɪˈoʊniː		4	0.009 0	21,405,570	−639.80	147.276°	0.2525	2002	Sheppard a kol.	Ananke
31	XII	Ananke	əˈnæŋkiː		28	3.0	21,454,952	−642.02	151.564°	0.3445	1951	Nicholson	Ananke
32	L	Herse			2	0.001 5	22,134,306	−672.75	162.490°	0.2379	2003	Gladman a kol.	Carme
33	XXXI	Aitne	ˈaɪtniː		3	0.004 5	22,285,161	−679.64	165.562°	0.3927	2002	Sheppard a kol.	Carme
34	XXXVII	Kale	ˈkeɪliː		2	0.001 5	22,409,207	−685.32	165.378°	0.2011	2002	Sheppard a kol.	Carme
35	XX	Taygete	teiˈɪdʒɨtiː		5	0.016	22,438,648	−686.67	164.890°	0.3678	2001	Sheppard a kol.	Carme
36	- —	S/2003 J 19			2	0.001 5	22,709,061	−699.12	164.727°	0.1961	2003	Gladman a kol.	Carme
37	XXI	Chaldén	kælˈdiːniː		4	0.007 5	22,713,444	−699.33	167.070°	0.2916	2001	Sheppard a kol.	Carme
38	- —	S/2003 J 15			2	0.001 5	22,720,999	−699.68	141.812°	0.0932	2003	Sheppard a kol.	Ananke?
39	- —	S/2003 J 10			2	0.001 5	22,730,813	−700.13	163.813°	0.3438	2003	Sheppard a kol.	Carme?
40	- —	S/2003 J 23			2	0.001 5	22,739,654	−700.54	148.849°	0.3930	2004	Sheppard a kol.	Pasiphaë
41	XXV	Erinome	ɨˈrɪnɵmiː		3	0.004 5	22,986,266	−711.96	163.737°	0.2552	2001	Sheppard a kol.	Carme
42	XLI	Aoede	eɪˈiːdiː		4	0.009 0	23,044,175	−714.66	160.482°	0.6011	2003	Sheppard a kol.	Pasiphaë
43	XLIV	Kallichore	kəˈlɪkɵriː		2	0.001 5	23,111,823	−717.81	164.605°	0.2041	2003	Sheppard a kol.	Carme?
44	XXIII	Kalyke	ˈkælɨkiː		5	0.019	23,180,773	−721.02	165.505°	0.2139	2001	Sheppard a kol.	Carme
45	XI	Carme	ˈkɑrmiː		46	13	23,197,992	−721.82	165.047°	0.2342	1938	Nicholson	Carme
46	XVII	Callirrhoe	kəˈlɪrɵʊiː		9	0.087	23,214,986	−722.62	139.849°	0.2582	2000	Gladman a kol.	Pasiphaë
47	XXXII	Eurydome	jʊˈrɪdəmiː		3	0.004 5	23,230,858	−723.36	149.324°	0.3769	2002	Sheppard a kol.	Pasiphaë?
48	XXXVIII	Pasithee	pəˈsɪθɨ.iː		2	0.001 5	23,307,318	−726.93	165.759°	0.3288	2002	Sheppard a kol.	Carme
49	XLIX	Kore	ˈkoʊriː		2	0.001 5	23,345,093	−776.02	137.371°	0.1951	2003	Sheppard a kol.	Pasiphaë
50	XLVIII	Cyllene	sɨˈliːniː		2	0.001 5	23,396,269	−731.10	140.148°	0.4115	2003	Sheppard a kol.	Pasiphaë
51	XLVII	Eukelade	juːˈkɛlədiː		4	0.009 0	23,483,694	−735.20	163.996°	0.2828	2003	Sheppard a kol.	Carme
52	- —	S/2003 J 4			2	0.001 5	23,570,790	−739.29	147.175°	0.3003	2003	Sheppard a kol.	Pasiphaë
53	VIII	Pasiphaë	pəˈsɪfeɪ.iː		60	30	23,609,042	−741.09	141.803°	0.3743	1908	Gladman a kol.	Pasiphaë
54	XXXIX	Hegemone	hɨˈdʒɛməniː		3	0.004 5	23,702,511	−745.50	152.506°	0.4077	2003	Sheppard a kol.	Pasiphaë
55	XLIII	Arche	ˈɑrkiː		3	0.004 5	23,717,051	−746.19	164.587°	0.1492	2002	Sheppard a kol.	Carme
56	XXVI	Isonoe	aɪˈsɒnɵʊiː		4	0.007 5	23,800,647	−750.13	165.127°	0.1775	2001	Sheppard a kol.	Carme
57	- —	S/2003 J 9			1	0.000 15	23,857,808	−752.84	164.980°	0.2761	2003	Sheppard a kol.	Carme
58	- —	S/2003 J 5			4	0.009 0	23,973,926	−758.34	165.549°	0.3070	2003	Sheppard a kol.	Carme
59	IX	Sinope	sɨˈnoʊpiː		38	7.5	24,057,865	−762.33	153.778°	0.2750	1914	Nicholson	Pasiphaë
60	XXXVI	Sponde	ˈspɒndiː		2	0.001 5	24,252,627	−771.60	154.372°	0.4431	2002	Sheppard a kol.	Pasiphaë
61	XXVIII	Autonoe	ɔːˈtɒnɵʊiː		4	0.009 0	24,264,445	−772.17	151.058°	0.3690	2002	Sheppard a kol.	Pasiphaë
62	XIX	Megaclite	ˌmɛɡəˈklaɪtiː		5	0.021	24,687,239	−792.44	150.398°	0.3077	2001	Sheppard a kol.	Pasiphaë
63	- —	S/2003 J 2		Osud	2	0.001 5	30,290,846	−1 077.02	153.521°	align="right"\| 0,1882	2003	Sheppard a kol.

Otázky a odpovede

Otázka: Koľko mesiacov má Jupiter?

A: Jupiter má 79 známych mesiacov.

Otázka: Kto objavil štyri Galileove mesiace Jupitera?

Odpoveď: Štyri Galileiho mesiace Jupitera objavili nezávisle od seba v roku 1610 Galileo Galilei a Simon Marius.

Otázka: Ako sa nazývajú štyri Galileove mesiace?

Odpoveď: Štyri Galileiho mesiace sú Io, Europa, Ganymedes a Callisto.

Otázka: Aké sú rozmery Galileiho mesiacov v porovnaní so zemskými mesiacmi?

Odpoveď: Galileove mesiace sú približne rovnako veľké ako Mesiac Zeme, niektoré sú o niečo väčšie, iné menšie.

Otázka: Ako veľký je každý z ostatných 75 Jovových mesiacov?

Odpoveď: Všetkých 75 Jovových mesiacov má priemer menší ako 250 kilometrov, pričom väčšina z nich sotva presahuje 5 kilometrov.

Otázka: Aký je tvar ich obežnej dráhy?

Odpoveď: Ich obežné dráhy majú rôzne tvary, od takmer dokonale kruhových až po veľmi excentrické a naklonené. Mnohé z nich obiehajú v smere opačnom k Jupiterovej rotácii (retrográdny pohyb).

Otázka: Aká je ich obežná doba v porovnaní s Jupiterom?

Odpoveď: Doba obehu sa pohybuje od siedmich hodín (trvá kratšie ako Jupiter, kým sa otočí okolo svojej osi) až po približne tritisíckrát dlhšiu dobu (takmer tri pozemské roky).

Prehľadať