Neil Alden Armstrong (5. augusta 1930 – 25. augusta 2012) bol americký astronaut a inžinier, známy predovšetkým ako prvý človek, ktorý vykročil na povrch Mesiaca. Neil Armstrong a Buzz Aldrin 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci v malej kozmickej lodi, ktorá bola na Mesiac vyslaná pomocou rakety Saturn V. Misia sa volala Apollo 11. Obaja sa prešli po Mesiaci a túto udalosť sledovali a počuli milióny ľudí v priamom televíznom prenose. Pri vystúpení z lunárneho modulu Eagle Armstrong vyslovil slávnu vetu v angličtine: "That's one small step for [a] man, one giant leap for mankind." Otázka, či vo vete zaznelo slovo "a", spôsobila dlhodobú diskusiu medzi historikmi, lingvistami a technikmi analyzujúcimi záznamy.

Raný život a vzdelanie

Armstrong vyštudoval letecké inžinierstvo a získal bakalársky titul na Purdue University. Počas štúdií sa venoval letectvu a neskôr pokračoval v akademickej príprave, keď získal magisterský titul v odbore letecké inžinierstvo na University of Southern California. Vďaka úspechom v odbore mu Purdue University v roku 1970 udelila čestný doktorát inžinierstva. Po ukončení štúdia (1955) na Purdue University nastúpil do Národného úradu pre letectvo a vesmír, vtedy známeho ako Národný poradný výbor pre letectvo (NACA), kde pôsobil ako civilný skúšobný pilot na leteckej základni Edwards v Lancasteri v Kalifornii.

Kariéra pilot a výber do programu astronautov

Pred vstupom do vesmírneho programu bol Armstrong skúšobným pilotom, ktorý lietal na rôznych experimentálnych lietadlách, vrátane typov z programu X, kde testoval nové letecké technológie a správanie lietadiel pri extrémnych rýchlostiach a výškach. Jeho skúsenosti a technické zručnosti ho kvalifikovali na výber do programu amerických astronautov v 60. rokoch 20. storočia.

Apollo 11 a pristátie na Mesiaci

Apollo 11 odštartovalo 16. júla 1969 a po niekoľkých dňoch letu pristál lunárny modul Eagle 20. júla 1969 na Mare Tranquillitatis. Počas zostupu a pristátia mal posádka ťažkosti, ktoré vyžadovali ručné manévrovanie a rozhodné zásahy posádky. Michael Collins zostal na obežnej dráhe Mesiaca v velitelskom module, zatiaľ čo Buzz Aldrin a Armstrong vystúpili na povrch. Obaja astronauti vykonali sériu vedeckých experimentov, zobrali vzorky mesačných hornín a zanechali na Mesiaci vlajku USA a pamätnú tabuľku. Pristátie a prvé kroky na Mesiaci sledovali stovky miliónov ľudí na celom svete a udalosť sa stala medzníkom v histórii vedy a techniky.

Vedecká a akademická činnosť po Apolle

Po návrate z vesmíru pokračoval Armstrong v akademickej a poradnej činnosti. V roku 1971 sa stal profesorom leteckého a kozmického inžinierstva na univerzite v Cincinnati. Neskôr pôsobil v rôznych komisiách, konzultačných orgánoch a na správnych radách technologických firiem. Bol známy svojím súkromným, rezervovaným prístupom k médiám, zároveň však podporoval rozvoj vesmírneho výskumu a vzdelávania.

Ocenenia, čestné tituly a verejné uznanie

Neil Armstrong získal počas života mnoho ocenení a čestných titulov. Okrem čestného doktorátu z Purdue a ďalších akademických poct mu bola po návrate z Mesiaca udelená aj najvyššia civilná výsada v USA – Presidential Medal of Freedom. V priebehu rokov dostal množstvo ďalších medailí a vyznamenaní doma i v zahraničí a jeho meno je nositeľom mnohých inštitúcií, výstav a múzeí venovaných histórii letectva a kozmonautiky.

Sporný detail prvých slov a technická analýza

V roku 2005 mu Univerzita v Južnej Kalifornii udelila čestný doktorát. Noviny Houston Chronicle 1. októbra 2006 informovali, že austrálsky počítačový programátor Peter Shann Ford našiel chýbajúce "a" zo slávnych Armstrongových prvých slov na Mesiaci. Ford uviedol, že si stiahol zvukový záznam z webovej stránky NASA a analyzoval ho pomocou editačného softvéru pôvodne určeného pre ľudí so sluchovým postihnutím. Armstronga vraj Fordovo nájdenie chýbajúceho "a" potešilo. Táto analýza opäť otvorila debatu o tom, ako sa prenášaný zvuk spracovával a archivoval v roku 1969 a či bolo slovo stratou prenosu alebo bolo skutočne vyslovené.

Osobný život a úmrtie

Neil Armstrong bol známy svojím súkromným životom mimo verejného záujmu. S manželkou mal tri deti; rodina však utrpela tragédiu, keď ich dcéra zomrela v detstve. Po odchode z NASA venoval čas univerzitnej výučbe, poradnej a filantropickej činnosti. Zomrel 25. augusta 2012 po komplikáciách súvisiacich s liečbou srdcových problémov. Jeho smrť vzbudila široký národný a medzinárodný ohlas a početné pocty jeho odkazu.

Dedičstvo

Armstrongov krok na Mesiaci ostáva symbolom ľudského úsilia, odvahy a technického pokroku. Jeho meno je trvalo spojené s príbehom dobývania vesmíru a inšpiruje generácie vedcov, inžinierov a študentov. Zbierky mesačných vzoriek, dokumenty a osobné predmety sú uložené v múzeách a inštitúciách, kde pripomínajú historický význam misie Apollo 11 a Armstrongov prínos pre vesmírny výskum.