Bothriolepis je rod antiarchových plakozobcov, ktorý bol rozšírený a rozmanitý v strednom až neskorom devóne. Patril medzi najúspešnejšie a najpočetnejšie rody plakozomých rýb v tomto období.
Morfológia a stavba tela
Bothriolepis mal robustný pancier tvorený hrubými dermálnymi platňami, ktoré pokrývali hlavu a prednú časť tela (hlavovú a hrudnú škrupinu). Panier bol často pokrytý drobnou ornamentikou a tuberkulami. Telo za pancierom bolo menej chránené a zvyčajne menej zachované vo fosíliách. Predné končatiny boli premenené na pevné, kĺbovo spojené, pancierované apendixy, ktoré vyčnievali z bokov hrudnej časti; tieto „pažičky“ boli jednou z charakteristických znakov antiarchov a slúžili pri pohybe po dne alebo pri kopaní v sedimente.
Životospráva a ekológia
Väčšina druhov Bothriolepis bola malá a bentická, pričom typická dĺžka tela u drvivého počtu druhov bola asi 30 cm (12 palcov). Išlo prevažne o detritivores – živiny získavali prevažne konzumáciou rozkladajúceho sa rastlinného a živočíšneho materiálu zo sedimentu. Ústa boli relatívne malé a umiestnené ventrálne, prispôsobené k nasávaniu alebo zbieraniu potravy z dna; nepodopierané komplexnými zubnými radmi, ale skôr jednoduchými kostnými doskami na spracovanie potravy. Predpokladá sa, že mnohé druhy obývali stojaté a mierne prúdiace vody, často v blízkosti pobrežia.
Veľkosť a druhová rozmanitosť
Napriek väčšine malých druhov existovali aj väčšie formy – najväčší opísaný druh, B. maxima, mal pancier dlhý asi 100 cm (39 palcov). Na celom svete sa vyskytuje viac než 70 druhov Bothriolepis, čo odráža veľkú ekologickú a geografickú variabilitu rodu; mnohé druhy sú lokálne endemity, iné majú široký areál rozšírenia.
Výskyt a fosílne nálezy
Bothriolepis sa našiel v sedimentoch pochádzajúcich zo širokého spektra prostredí na všetkých kontinentoch – vrátane príbrežných morských i sladkovodných ekosystémov. Najčastejšie sa fosílie vyskytujú v jemnozrnnom sedimente sladkovodného pôvodu (rašeliny, jazerá, nivy riek), kde sa dobre zachovali kostné panciere. Bohaté nálezy pochádzajú z Európy, Severnej Ameriky, Ázie, Austrálie a Antarktídy, čo dokresľuje globálny úspech tohto rodu v devóne.
Paleobiologický význam
Bothriolepis má pre paleontológov veľký význam: predstavuje dobre zachovaný príklad antiarchov a poskytuje informácie o adaptáciách prvých čeľustnatých obratlovcov na život pri dne. Štúdium variácií v pancieroch, pohlavných znakoch (ak sú rozpoznateľné) a anatómii apendixov pomáha rekonštruovať ekologické niky a evolučné vzťahy medzi ranými čeľustnatými skupinami.
Celkovo je Bothriolepis ikonickým predstaviteľom devónskej megadiverzity panciernatých rýb a dôležitým dôkazom rýchlej adaptácie a špecializácie raných čeľustnatcov v rôznych vodných prostrediach.