Brown v. Board of Education
Brown v. Board of Education of Topeka, 347 U.S. 483 (1954) (celý názov Oliver Brown a iní v. Board of Education of Topeka, Kansas) bolo prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov. V roku 1950 v meste Topeka v štáte Kansas musela černošská tretiačka Linda Brownová prejsť viac ako míľu cez železničnú výhybňu, aby sa dostala do segregovanej školy pre černošské deti. Základná škola pre biele deti však bola vzdialená necelých sedem blokov. V tom čase bolo v Spojených štátoch mnoho škôl segregovaných. Čierne a biele deti nemohli chodiť do tých istých škôl.
Jej otec Oliver Brown sa snažil dostať Lindu do školy pre bielych, ale riaditeľ školy to odmietol. K Oliverovi Brownovi sa pridalo ďalších dvanásť černošských rodičov, ktorí sa snažili dostať svoje deti do bielej základnej školy. Obe školy mali byť "oddelené, ale rovné". Avšak neboli.
V roku 1951 pomohla Národná asociácia pre pokrok farebných (NAACP) rodičom podať hromadnú žalobu. V Kansase, Južnej Karolíne, Virgínii, Delaware a v okrese Kolumbia bolo podaných päť žalôb o to, že čierni žiaci chodia do legálne segregovaných škôl. V roku 1896 Najvyšší súd v prípade Plessy v. Ferguson rozhodol, že segregácia je legálna, pokiaľ sú oddelené miesta pre černochov a belochov "oddelené, ale rovnaké". Právnici NAACP argumentovali, že biele a čierne školy v Topeke neboli "oddelené, ale rovné".
Kenneth Clark je psychológ, ktorý dával malým afroamerickým deťom čierne a biele bábiky, aby zistil, ako vnímajú segregáciu a integráciu. Deťom sa páčili biele bábiky. Po teste bábik dal Clark čiernym deťom aj kresby dieťaťa a požiadal ich, aby ho vyfarbili ako seba, niektoré z týchto detí sa vyfarbili bielou alebo žltou pastelkou, ktorú použili aj v tomto prípade.
Prípad sa nakoniec dostal až na Najvyšší súd. Po rokoch práce v roku 1954 Thurgood Marshall a tím ďalších právnikov NAACP prípad vyhrali. Bol pomenovaný "Brownová", pretože bola abecedne prvým menom na zozname žalobcov. Po súdnom procese mnohí zo žalobcov stratili prácu a rešpekt v spoločnosti
Rozhodnutie
Najvyšší súd má deväť sudcov. Hlasovanie v prípade Brown v. Board of Education bolo jednomyseľné, čo znamená, že všetkých deväť sudcov hlasovalo rovnako. Jeden zo sudcov, Robert Jackson, mal nedávno infarkt a na súd sa mal vrátiť až nasledujúci mesiac. Prišiel však na súd, keď sudcovia čítali svoje rozhodnutie, pravdepodobne preto, aby ukázal, že všetci sudcovia súhlasili.
Rozsudok v tejto veci napísal Earl Warren, ktorý bol predsedom Najvyššieho súdu. Povedal, že "oddelené vzdelávacie zariadenia sú vo svojej podstate nerovné". Týmto rozhodnutím sa rasová segregácia škôl stala protizákonnou v každom štáte USA.
Niektoré štáty toto rozhodnutie súdu spočiatku nerešpektovali. Najvyšší súd rozhodol, že školy majú na desegregáciu až 5 rokov. Až začiatkom 70. rokov 20. storočia boli všetky verejné školy v Spojených štátoch integrované (opak segregácie). Integrácia amerických škôl si vyžiadala mnoho štátnych rozhodnutí a rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré mali školy prinútiť k integrácii.
mapa rozhodnutia
Súvisiace stránky
- Plessy verzus Ferguson
- Segregácia
- Hnutie za občianske práva
Otázky a odpovede
Otázka: Ako sa volal prelomový prípad Najvyššieho súdu?
Odpoveď: Prelomový prípad Najvyššieho súdu bol Brown v. Board of Education of Topeka, 347 U.S. 483 (1954).
Otázka: Kto inicioval súdny proces?
Odpoveď: Žalobu inicioval Oliver Brown, otec černošského dievčaťa tretej triedy Lindy Brownovej, a dvanásť ďalších černošských rodičov, ktorí chceli, aby ich deti navštevovali bielu základnú školu v ich blízkosti.
Otázka: Čo rozhodol rozsudok Plessy v. Ferguson v roku 1896?
Odpoveď: V rozsudku Plessy v. Ferguson z roku 1896 sa rozhodlo, že segregácia je legálna, pokiaľ sú oddelené miesta pre černochov a belochov "oddelené, ale rovnaké".
Otázka: Ako prispel Kenneth Clark k tomuto prípadu?
Odpoveď: Kenneth Clark vykonal test s bábikami s malými afroamerickými deťmi, aby zistil, čo si myslia o segregácii a integrácii, čo použil vo svojom svedectve v tomto prípade. Dal im tiež kresby dieťaťa a požiadal ich, aby ho vyfarbili ako seba bielou alebo žltou pastelkou, čo tiež použil vo svojej výpovedi pre prípad.
Otázka: Kto pomohol podať hromadnú žalobu?
Odpoveď: Národná asociácia pre pokrok farebných (NAACP) pomohla podať hromadnú žalobu v mene Olivera Browna a dvanástich ďalších černošských rodičov, ktorí chceli, aby ich deti navštevovali integrovanú školu v ich blízkosti.
Otázka: Čo sa stalo po tom, ako Thurgood Marshall vyhral tento prípad?
Odpoveď: Po tom, ako Thurgood Marshall vyhral prípad, mnohí žalobcovia stratili prácu a rešpekt v spoločnosti v dôsledku odporu odporcov desegregačných snáh.
