Prejsť na obsah
Domov

Brown v. Board of Education (1954) – prelom v segregácii školstva

Prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 1954, ktoré konštatovalo, že segregované verejné školy sú v rozpore so 14. dodatkom a zrušilo zásadu „oddelené, ale rovnaké“ v školstve.

Brown v. Board of Education je súhrnný názov série súdnych sporov, ktoré viedli k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Spojených štátov v roku 1954. Hlavný nález skonštatoval, že segregácia vo verejných školách podľa farby pleti porušuje 14. dodatok Ústavy USA, pretože oddelené vzdelávacie zariadenia nemožno považovať za skutočne rovnaké. Rozhodnutie sa stalo medzníkom v dejinách občianskych práv a zásadne ovplyvnilo ďalší vývoj boja proti rasovej segregácii v Spojených štátoch.

Galéria obrázkov

4 Obrázky

Okolnosti a pozadie prípadu

Prípad vznikol po tom, čo rodičia afroamerických detí, medzi nimi Oliver Brown v mene svojej dcéry Lindy Brownovej, spochybnili právoplatnosť povinnej školského systému, ktorý držal čierne a biele deti oddelene. Linda musela cestovať preč cez rušné koľajisko, aby sa dostala do bližšej segregovanej školy pre čierne deti, hoci pre bielych žiakov bola k dispozícii bližšia škola. Rôzne miestne žaloby z počiatočných rokov 50. rokov, podané v štátoch ako Kansas, Virgínia, Južná Karolína či Delaware a vo federálnom okrese Columbia, NAACP spojila a predložila ich federálnemu Najvyššiemu súdu ako jeden prípad so žiadosťou o zasahovanie proti praxi oddelenia v školstve.

Hlavné argumenty a dôkazy

Právnici Národnej asociácie pre pokrok farebných (NAACP) pod vedením Thurgooda Marshalla argumentovali, že inštitucionálna segregácia vytvára nerovnosť sama osebe, nezávisle od fyzického stavu budov alebo zariadení. Ako súčasť podpory svojich tvrdení predložili aj sociologické a psychologické dôkazy: medzi nimi slávny experiment psychológa Kennetha Clarka s bábikami, ktorý ilustroval, že segregácia mala škodlivý vplyv na sebaúctu mnohých černošských detí. Tieto a ďalšie dôkazy pomohli preukázať, že oddelené prostredie prenášalo sociálne a psychologické nevýhody, ktoré nemožno kompenzovať formálnou „rovnosťou“ vybavenia.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu

V rozhodnutí v roku 1954, ktoré bolo vydané jednomyseľne, napísal predseda súdu Earl Warren, že princíp "separate but equal" z prípadu Plessy v. Ferguson (1896) nie je použiteľný v oblasti verejného vzdelávania. Súd skonštatoval, že oddelené škôlne zariadenia sú inherentne nerovné a že segregácia podkopáva rovnosť zaručenú 14. dodatkom. Výrok sa týkal verejných škôl a zakladal právny základ pre ich integráciu. Následne v tzv. Brown II (1955) súd požiadal okresné súdy, aby vykonali desegregáciu "s celkovou rýchlosťou" („with all deliberate speed“), čo sa stalo predmetom ďalších sporov o implementáciu.

Dôsledky, reakcie a význam

Rozhodnutie bolo symbolickým triumfom hnutia za občianske práva, no jeho praktická realizácia bola postupná a často sprevádzaná odporom. V mnohých regiónoch sa miestne a štátne autority pokúsili spomaľovať alebo obchádzať integráciu – fenomén známy ako "Massive Resistance". Niektorí žalobcovia a aktivisti čelili osobným následkom vrátane straty práce alebo spoločenského vylúčenia. Napriek týmto ťažkostiam sa Brown stal základom pre ďalšie právne a spoločenské kroky smerujúce k širšej rovnosti a inšpiroval občianskoprávne hnutie 1950. a 1960. rokov.

Prečo je Brown dôležitý dnes

Brown v. Board of Education sa považuje za právny precedent, ktorý ukázal, že ústavné práva majú prioritný charakter pri odstraňovaní štátom podporovanej rasovej segregácie. Hoci nedokázal okamžite odstrániť všetky formy nerovnosti vo vzdelávaní, podsunul významnú zmenu v právnej logike a verejnom povedomí o rasovej spravodlivosti. Súdny nález sa dodnes skúma a interpretuje v súvislosti s otázkami rovnosti príležitostí, redistrictingu a prístupu k verejným službám.

Ďalšie zdroje

Rozhodnutie

Najvyšší súd má deväť sudcov. Hlasovanie v prípade Brown v. Board of Education bolo jednomyseľné, čo znamená, že všetkých deväť sudcov hlasovalo rovnako. Jeden zo sudcov, Robert Jackson, mal nedávno infarkt a na súd sa mal vrátiť až nasledujúci mesiac. Prišiel však na súd, keď sudcovia čítali svoje rozhodnutie, pravdepodobne preto, aby ukázal, že všetci sudcovia súhlasili.

Rozsudok v tejto veci napísal Earl Warren, ktorý bol predsedom Najvyššieho súdu. Povedal, že "oddelené vzdelávacie zariadenia sú vo svojej podstate nerovné". Týmto rozhodnutím sa rasová segregácia škôl stala protizákonnou v každom štáte USA.

Niektoré štáty toto rozhodnutie súdu spočiatku nerešpektovali. Najvyšší súd rozhodol, že školy majú na desegregáciu až 5 rokov. Až začiatkom 70. rokov 20. storočia boli všetky verejné školy v Spojených štátoch integrované (opak segregácie). Integrácia amerických škôl si vyžiadala mnoho štátnych rozhodnutí a rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré mali školy prinútiť k integrácii.

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Ako sa volal prelomový prípad Najvyššieho súdu?

Odpoveď: Prelomový prípad Najvyššieho súdu bol Brown v. Board of Education of Topeka, 347 U.S. 483 (1954).

Otázka: Kto inicioval súdny proces?

Odpoveď: Žalobu inicioval Oliver Brown, otec černošského dievčaťa tretej triedy Lindy Brownovej, a dvanásť ďalších černošských rodičov, ktorí chceli, aby ich deti navštevovali bielu základnú školu v ich blízkosti.

Otázka: Čo rozhodol rozsudok Plessy v. Ferguson v roku 1896?

Odpoveď: V rozsudku Plessy v. Ferguson z roku 1896 sa rozhodlo, že segregácia je legálna, pokiaľ sú oddelené miesta pre černochov a belochov "oddelené, ale rovnaké".

Otázka: Ako prispel Kenneth Clark k tomuto prípadu?

Odpoveď: Kenneth Clark vykonal test s bábikami s malými afroamerickými deťmi, aby zistil, čo si myslia o segregácii a integrácii, čo použil vo svojom svedectve v tomto prípade. Dal im tiež kresby dieťaťa a požiadal ich, aby ho vyfarbili ako seba bielou alebo žltou pastelkou, čo tiež použil vo svojej výpovedi pre prípad.

Otázka: Kto pomohol podať hromadnú žalobu?

Odpoveď: Národná asociácia pre pokrok farebných (NAACP) pomohla podať hromadnú žalobu v mene Olivera Browna a dvanástich ďalších černošských rodičov, ktorí chceli, aby ich deti navštevovali integrovanú školu v ich blízkosti.

Otázka: Čo sa stalo po tom, ako Thurgood Marshall vyhral tento prípad?

Odpoveď: Po tom, ako Thurgood Marshall vyhral prípad, mnohí žalobcovia stratili prácu a rešpekt v spoločnosti v dôsledku odporu odporcov desegregačných snáh.

Autor

AlegsaOnline.com Brown v. Board of Education (1954) – prelom v segregácii školstva

URL: https://sk.alegsaonline.com/art/135762

Zdieľať