Krabia hmlovina (katalógové označenie M1, NGC 1952, Taurus A) je pozostatok po supernove a príklad tzv. „pulzačnej veterné hmloviny“ v súhvezdí Býka. Objavil ju John Bevis v roku 1731 a zodpovedá jasnej supernove, ktorú v roku 1054 zaznamenali čínski a islamskí astronómovia. V 19. storočí jej súčasné pomenovanie zpopularizoval astronóm William Parsons (Earl of Rosse).

Vzdialenosť, rozmery a dynamika

Mlhovina je od Zeme približne 6500 svetelných rokov (približne 2 kpc). Má priemer asi 11 ly (≈3,4 pc) a expanduje rýchlosťou približne 1 500 km/s. Nachádza sa v Perzejskom ramene Galaxie Mliečna cesta. Keďže jej pôvodná supernova SN 1054 bola pozorovaná v roku 1054, hmlovina je stará približne 970 rokov (stav k začiatku 21. storočia + upresnenia podľa aktuálneho dátumu).

Struktúra a emisné procesy

Krabia hmlovina má bohatú filamentárnu štruktúru tvorenú ionizovaným plynom (predovšetkým vodík, kyslík, síra) a prachom. Centrálnu časť tvorí jasné, širokopásmové záříace „synchrotronové“ spektrum — ktorého zdrojom sú vysoko relativistické elektróny a magnetické pole hnacie pulzarom. Synchrotronové žiarenie pokrýva obrovské spektrum od gama zábleskov cez röntgenové a optické až po rádiové vlny. Vysokoenergetické röntgenové a gama pozorovania odhalili vnútornú štruktúru s torusom, jetmi a pohyblivými „vlnkami“ (wisps), ktoré vznikajú pri interakcii pulzárového vetra s okolitým plynom.

Krabí pulzar

V centre hmloviny leží Krabí pulzar, neutrónová hviezda vzniknutá pri kolapse jadra zaniknutej hviezdy. Pulzar rotuje približne 30,2-krát za sekundu (perioda ≈33 ms) a jeho rotácia generuje silný prúd častíc a magnetické pole — tzv. pulzárový vietor, ktorý napája synchrotronovú hmlovinu. Pulzar vyžaruje impulzy žiarenia v rádiových, optických, röntgenových i gama pásmach; je známy tiež svojimi občasnými „glitčmi“ (náhlymi zmenami rotačnej frekvencie) a silnými rádiovými „giant pulses“.

Vedecký význam a pozorovania

Krabia hmlovina zohrala v dejinách astronómie dôležitú úlohu: bola prvým objektom, ktorý sa jednoznačne spojil s historicky zaznamenanou supernovou (SN 1054), a je jedným z najintenzívnejšie študovaných zdrojov vo všetkých oblastiach elektromagnetického spektra. Pozorovania pomohli objasniť fyziku pulzárov, urýchľovanie častíc na veľmi vysoké energie a mechanizmy synchrotronového žiarenia.

Krabiu hmlovinu používajú astronómovia aj prakticky: jej stabilné širokopásmové žiarenie slúži často ako kalibračný zdroj pre rádiové, optické a röntgenové prístroje. V 50. a 60. rokoch 20. storočia boli na základe pozorovaní rádiových vĺn z Kraba skúmané vlastnosti slnečnej koróny počas zatmení signálu; v roku 2003 sa zase využilo zablokovanie röntgenového žiarenia z hmloviny pri prechode telesa pred ňou na meranie hrúbky atmosféry Saturnovho mesiaca Titan.

Aktuálne objavy

V posledných desaťročiach priniesli vysokého rozlíšenia pozorovania (najmä v röntgene a gama) nové objavy, vrátane krátkodobých gama zábleskov a flárov, ktoré naznačujú extrémne a rýchle urýchľovanie častíc v hmlovine. Tieto javy sú predmetom intenzívneho výskumu, pretože testujú fyziku magnetického poľa a zrážok nabitých častíc v prostredí blízkom pulzaru.

Oblačné pozostatky SN 1054 sú dnes všeobecne známe ako Krabia hmlovina, často označovaná aj ako Messier 1 alebo M1 — prvý objekt v katalógu Charlesa Messiera z roku 1758.