Dormancia

Dormancia je obdobie v životnom cykle organizmu, keď sa dočasne zastaví rast, vývoj a (u zvierat) fyzická aktivita. Tým sa minimalizuje metabolická aktivita, a organizmus si tak šetrí energiu. Obdobie pokoja býva úzko spojené s podmienkami prostredia. Organizmy môžu synchronizovať vstup do fázy pokoja so svojím prostredím prostredníctvom predvídavých alebo následných prostriedkov.

Predvídavý pokoj nastáva vtedy, keď organizmus vstúpi do pokojovej fázy pred nástupom nepriaznivých podmienok. Mnohé rastliny napríklad využívajú dĺžku dňa a klesajúcu teplotu ako spúšťače na začatie dormancie pred nástupom zimy.

Následná dormancia nastáva vtedy, keď organizmy po vzniku nepriaznivých podmienok prejdú do fázy pokoja. Často sa vyskytuje v oblastiach s nepredvídateľnou klímou. Náhle zmeny podmienok môžu viesť k vysokej úmrtnosti živočíchov, ktoré sú závislé od následného spánku. Na druhej strane môže byť jej využívanie výhodné, pretože organizmy zostávajú dlhšie aktívne a môžu lepšie využívať dostupné zdroje.

Počas zimného spánku sa metabolizmus rastlín prakticky zastaví, čo je čiastočne spôsobené teplotami, ktoré spomaľujú chemickú aktivitu.Zoom
Počas zimného spánku sa metabolizmus rastlín prakticky zastaví, čo je čiastočne spôsobené teplotami, ktoré spomaľujú chemickú aktivitu.

Zvieratá

  • Hibernácia: Hibernácia je mechanizmus, ktorý používajú mnohé cicavce na šetrenie energie a prežitie nedostatku potravy počas zimy. Hibernácia môže byť predvídavá alebo následná.
  • Diapauza: Diapauza je prediktívna stratégia riadená genotypom zvieraťa. U hmyzu je bežná v období od jesene do jari.
  • Aestivácia: Aestivácia je následný útlm ako reakcia na veľmi horúce alebo suché podmienky. Je bežná u bezstavovcov a vyskytuje sa aj u pľúcnych rýb, salamandier, púštnych korytnačiek a krokodílov.
  • Brumácia: Brumácia je u plazov podobná hibernácii. Od hibernácie sa líši metabolickými procesmi. Plazy zvyčajne začínajú brumáciu koncom jesene. Často sa prebúdzajú, aby sa napili vody a vrátili sa k "spánku". Môžu vydržať aj niekoľko mesiacov bez potravy.

Rastliny

Vývoj zo semienka

Semienko, hoci nie je aktívne, je malá živá bytosť. Obsahuje zárodok budúcej rastliny, ktorý sa nemení ani nevyvíja: je v nečinnosti. Všeobecná predstava je, že semeno "spí", kým nedostane to, čo potrebuje, aby sa prebudilo. To nie je správne. Rôzne semená majú rôzne návyky, nepochybne prispôsobené svojmu životnému prostrediu. Existujú rôzne druhy pokojových štádií semien:

1. Dormancia semien: znamená, že semeno sa istý čas nevyvíja, aj keď sú na to vhodné podmienky. p98 Oneskorené klíčenie (vývoj) poskytuje čas na rozptýlenie. Vo vnútri semena prebiehajú zmeny, vďaka ktorým semeno skôr či neskôr vyklíči. Podrobnosti sa u jednotlivých druhov veľmi líšia.

2. Hibernácia semien: semená nevyklíčia, pretože nie sú vhodné podmienky. Rast je vyvolaný konkrétnymi udalosťami v prostredí. Podrobnosti o spúšťačoch sú známe pre niektoré, ale nie pre všetky semená. Príkladmi sú dážď, oheň, teplota pôdy. Mnohé semená vyklíčia až po tom, ako ich zviera zje a prejde ich tráviacou sústavou. Aj to je spôsob šírenia.

Keď semeno vyklíči ("prebudí sa"), začne rásť do malej rastlinky nazývanej semenáčik. Tá využíva mäkkú dužinatú hmotu vo vnútri semienka na získavanie živín (potravy), kým nie je pripravená sama si vytvárať potravu pomocou slnečného svetla, vody a vzduchu.

Väčšina semien klíči pod zemou, kde nie je slnečné svetlo. Rastlina niekoľko dní alebo týždňov nepotrebuje živiny v pôde, pretože semeno má všetko, čo potrebuje na rast. Neskôr však začne potrebovať slnečné svetlo. Ak je slnečné svetlo, rastlina ho využije na zdravý rast. Ak svetlo nie je, rastlina ešte nejaký čas porastie, ale jej plastidy nedozrejú: chlorofyl sa nezelená. Ak rastlina nemá dostatok svetla, nakoniec odumrie. Potrebuje svetlo, aby si mohla vytvoriť potravu, keď sa jej vyčerpajú zásoby v semenách.

  • Najstaršie semeno datované uhlíkom 14, z ktorého vyrástla rastlina, bolo semeno judejskej datľovej palmy staré približne 2 000 rokov, nájdené pri vykopávkach v paláci Herodesa Veľkého na Masade v Izraeli. Vyklíčilo v roku 2005.
  • Najväčšie semená produkuje kokosová palma Lodoicea maldivica, ktorá sa nazýva "dvojitá kokosová palma". Celý plod môže vážiť až 23 kilogramov (50 libier) a zvyčajne obsahuje jedno semeno.

Súvisiace stránky

  • Torpor

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to spánkový režim?


Odpoveď: Dormancia je obdobie v životnom cykle organizmu, keď sa dočasne zastaví rast, vývoj a (u živočíchov) fyzická aktivita.

Otázka: Prečo sa organizmy dostávajú do fázy pokoja?


Odpoveď: Organizmy vstupujú do fázy pokoja, aby minimalizovali metabolickú aktivitu, a tým šetrili energiu.

Otázka: Ako súvisí pokojová fáza s podmienkami prostredia?


Odpoveď: Spánok býva úzko spojený s podmienkami prostredia. Organizmy môžu synchronizovať vstup do fázy pokoja s prostredím prostredníctvom predvídania alebo následných prostriedkov.

Otázka: Čo je to prediktívny pokojový režim?


Odpoveď: K prediktívnemu spánku dochádza vtedy, keď organizmus vstúpi do spánkovej fázy pred nástupom nepriaznivých podmienok.

Otázka: Ako rastliny využívajú prediktívnu dormanciu?


Odpoveď: Rastliny využívajú dĺžku dňa a klesajúcu teplotu ako spúšťače na začatie dormancie pred nástupom zimy.

Otázka: Čo je to následný pokojový stav?


Odpoveď: Dôsledná dormancia nastáva vtedy, keď organizmy vstúpia do fázy pokoja po vzniku nepriaznivých podmienok.

Otázka: Aké sú výhody a nevýhody následného pokoja?


Odpoveď: Využívanie následného pokoja môže byť výhodné, pretože organizmy zostávajú dlhšie aktívne a môžu lepšie využívať dostupné zdroje. Náhle zmeny podmienok však môžu viesť k vysokej miere úmrtnosti živočíchov, ktoré sa spoliehajú na následnú nečinnosť.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3