G-mol: definícia a použitie stupnice (harmonická, melodická, orchestrácia)
G‑mol: definícia, harmonická a melodická verzia, notácia s accidentalmi, praktické použitie v orchestrácii, transpozícia pre klavír a odporúčania pre dychové nástroje.
G-mol je molová stupnica založená na tóne G. V základnej (prírodnej) podobe obsahuje tieto tóny: G – A – B♭ – C – D – E♭ – F – (G). Jej kľúčový podpis má dve béčka: B♭ a E♭.
Verzie stupnice
V molovej hudbe sa stretneme s tromi bežnými variantmi stupnice:
- Prírodná mol (natural minor): G – A – B♭ – C – D – E♭ – F – G.
- Harmonická mol: tu sa zvykne zvyšovať siedmy stupeň, takže v G-mole je to F → F♯. Teda G – A – B♭ – C – D – E♭ – F♯ – G. Pri zápise sa používa krížik (♯) pri F.
- Melodická mol: pri stúpaní sa zvyknú zvyšovať šiesty a siedmy stupeň (E♭ → E, F → F♯), takže stúpajúca forma je G – A – B♭ – C – D – E – F♯ – G; pri klesaní sa obvykle vracia do prírodnej podoby (G – F – E♭ – D – C – B♭ – A – G).
V teoretických alebo enharmonických prepisoch, pri zvláštnych moduláciách a podobných situáciách, sa môžu objaviť aj netypické zápisy (napríklad dvojité kríže). Takéto znamienko dvojitého kríža vyzerá napríklad takto:
, avšak v bežnej praxi G‑molu nie je potrebné.
Tónina, relatívna a paralelná dur
Jeho tónina má v základnom zápise dve béčka (B♭ a E♭). Jeho relatívna dur je H dur (v tradičnom nemeckom značení; v medzinárodnom značení ide o B♭ dur). Paralelná durová tónina (paralelná dur) k G‑molu je G‑dur (rovnaká tónika, rozdielny režim).
Funkcie a akordy
V G‑mole sa často používajú nasledujúce harmonické funkcie (v prírodnej molovej podobe):
- i – Gm (G – B♭ – D)
- iiº – Aº (A – C – E♭) alebo iiø v harmonickej/melodickej praxi
- III – B♭ (B♭ – D – F)
- iv – Cm (C – E♭ – G)
- v / V – Dm alebo D (v harmonickej mol často V = D dur s F♯ ako vedúcim tónom)
- VI – E♭ (E♭ – G – B♭)
- VII – F (vo forme prírodnej mol) alebo ♯VII/vedúci tón pri harmonizácii
V harmonickej a melodickej praxi sa používanie F♯ (a prípadne E natur) umožňuje silnejšiu funkciu dominancie a hladší melodický pohyb k tónike.
Orchestrácia a transpozícia
Modulácie do príbuzných alebo vzdialenejších tónin môžu viesť k dočasnému použitiu F♯ alebo E natur. G‑mol je bežne používaná aj v orchestrálnej literatúre — známe príklady zahŕňajú napríklad Mozartovu Symfóniu č. 40 v G‑mole, ktorá demonštruje dramatický charakter tejto tóniny.
Pri orchestrácii klavírnej hudby sa niekedy rozhoduje transponovať dielu do tóniny, ktorá je praktickejšia pre zelené nástroje alebo pohodlnejšia pre dychové a strunové party. Niekedy sa hudba transponuje do G‑molu alebo do A‑molu podľa potreby pohodlia pre sólové nástroje či pre zjednodušenie hmatov.
Pokiaľ sú v orchestri dychové nástroje, treba mať na pamäti ich transpozície (napr. klarinety v B♭ alebo A, rohy/transpozície historických nástrojov). Pri písaní partov sa obvykle zachováva správna transpozícia pre daný nástroj, aby zneli v požadovanej koncertnej tónine; preto je dôležité skontrolovať, či zápis pre dychové nástroje zodpovedá požadovanej concert pitch tónine a nie iba enharmonickému ekvivalentu.
Notácia v rôznych kľúčoch
V notových zápisoch je dôležité umiestnenie znamienok kľúčového podpisu podľa klíča. V basovom kľúči majú tie isté dve béčka (B♭, E♭) svoje definované pozície na riadkoch a medzerách, a občas môže pôsobiť nezvyčajne umiestnenie jednotlivých znamienok na horných riadkoch partitúry — preto notová grafika musí byť čitateľná a konzistentná. V praxi sa preto občas stretneme so špecifickým umiestnením znamienok v partitúrach písaných pre klavír alebo v partiách, kde je potrebné, aby boli zreteľne viditeľné (napr. v hustej textúre basového kľúča).
Hudobné charakteristiky a použitie
G‑mol je často opisovaná ako tónina s dramatickým, emotívnym charakterom, vhodná pre vášnivé alebo melancholické pasáže. Bola obľúbená u skladateľov klasickej i romantickej éry a používa sa takisto v ľudovej hudbe, filme a súčasnej hudbe. Pri kompozícii a aranžovaní treba zvažovať, ktorá verzia molovej stupnice (prírodná, harmonická, melodická) najlepšie poslúži harmonickému a melodickému zámeru diela.
Ak potrebujete konkrétne príklady harmonizácie, notový zápis stupníc v rôznych klúčoch alebo tipy na transpozíciu pre určité dychové nástroje, napíšte mi a pripravím ukážky priamo pre vašu potrebu.
Stupnice a tóny
| · v · t · e Diatonické stupnice a klávesy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| V tabuľke je uvedený počet tónových stupníc. Mínusové stupnice sa píšu malými písmenami. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to g mol?
Odpoveď: G-mol je molová stupnica, ktorej základom je G♯. Pri harmonickej molovej stupnici je F♯ zvýšené na F. Jej tóninová signatúra má päť ráz a jej relatívna dur je B dur.
Otázka: Ako sa zvyčajne používa g mol v orchestrálnej hudbe?
Odpoveď: G-mol sa v orchestrálnej hudbe zvyčajne nepoužíva, s výnimkou modulácie.
Otázka: Kde sa vyskytuje častejšie?
Odpoveď: Častejšie sa vyskytuje v klávesovej hudbe, napríklad v Skriabinových sonátach.
Otázka: Ako sa dá orchestrálna hudba na klavíri zahrať pre orchester?
Odpoveď: Klavírnu hudbu možno orchestrovať tak, že ju transponujete do g mol alebo a mol.
Otázka: Ak sa musí použiť g mol, v čom by mali mať dychové nástroje napísané svoje party?
Odpoveď: Ak sa musí použiť g mol, dychové nástroje by mali mať svoj part napísaný v h mol, nie v a mol.
Otázka: Ako sa v niektorých partitúrach píše v basovom kľúči päťkrát ostrý tón?
Odpoveď: V niektorých partitúrach sa 5 ostrých tónin v basovom kľúči píše s ostrým tónom pre A na hornom riadku.
Prehľadať
