Es mol (E♭ mol) — stupnica, vlastnosti a známe skladby
Es mol (E♭ moll) – podmanivá molová stupnica: vlastnosti, enharmonické paralely a známe skladby od Bacha, Rachmaninova až po jazzové klasiky.
E♭ moll alebo es moll je molová stupnica založená na Es. Jej tóninová signatúra obsahuje šesť bemolov (v kľúčovej značke sú B♭, E♭, A♭, D♭, G♭ a C♭), čo z nej robí jednu z tónín s rozsiahlym počtom predznamenaní.
Jeho relatívna dur je G♭ dur (Ges dur), paralelná dur je Es dur. Upozornenie: v niektorých starších alebo stručných zdrojoch sa môžu vyskytnúť nepresnosti — napríklad občas chybne uvedené G dur a alebo nevhodné označenie enharmonického ekvivalentu ako d mol. Správny enharmonický ekvivalent E♭ mol je D# mol (dis mol), ktorý sa však v praxi používa len zriedka kvôli komplikovanému notovému zápisu (D# mol má naopak veľké množstvo krížikov).
Typické stupnice v es mol (na príklade notácie):
- Prírodný (aeolský) moll: E♭ – F – G♭ – A♭ – B♭ – C♭ – D♭ – E♭
- Harmonický moll: E♭ – F – G♭ – A♭ – B♭ – C♭ – D♮ – E♭ (7. stupeň zvýšený)
- Melodický moll (stúpanie): E♭ – F – G♭ – A♭ – B♭ – C♮ – D♮ – E♭ (pri zostupe sa obvykle vráti na prírodný tvar)
Tónina má charakteristickú tmavú, melancholickú alebo tajomnú farebnosť; hudobníci ju často opisujú ako zvlášť dramatickú a expresívnu. Preto ju vyhľadávali skladatelia, ktorí chceli vytvoriť ponurú alebo introspektívnu atmosféru — obzvlášť ju obľubovali niektorí ruskí skladatelia.
V orchestrálnej praxi a v hudobnom vydavateľstve sa E♭ moll používa menej často než niektoré “jednoduchšie” tóniny so zjednodušenou kľúčovou značkou. Dôvody sú praktické: veľké množstvo bemolov sťažuje čítanie notových partí pre dychové a transponujúce nástroje, a pri aranžovaní klavírnej hudby pre orchester sa preto niekedy odporúča transponovať skladbu o pol tónu nadol alebo nahor — napríklad do d mol alebo e mol — aby sa zjednodušilo predznamenanie a hranie v orchestri.
Príklady známych skladieb a úsekov v es mol (pôvodné odkazy ponechané): v prvej knihe Dobre temperovaného klavíra od Johanna Sebastiana Bacha je Prelúdium č. 8 napísané v es mol; v tej istej dvojici býva niekedy fúga v inom ladění (v niektorých vydaniach nasleduje fugue v d‑mol). V knihe 2 sú oba kusy napísané v d‑mol (rôzne historické vydania a temperácie môžu vo výsledku pôsobiť odlišne).
Jednou z mála veľkých symfónií v tejto tónine je Prokofievova Symfónia č. 6 (es mol). Niekoľko ďalších sovietskych skladateľov tiež pracovalo v tejto tónine, napríklad Ešpai, Janis Ivanovs (štvrtá symfónia Atlantis, 1941), Ovčinnikov a Mjaskovskij. Rachmaninovova "Elegie" op. 3 č. 1 je v es mol, rovnako ako jeho Études-Tableaux op. 39 č. 5; tieto diela dobre ilustrujú temnú a tajomnú náladu, ktorú es mol dokáže vyjadriť. V neskoršom jazze sa podobné nálady vyskytujú v skladbách ako "'Round Midnight" (Thelonious Monk) a v niektorých aranžmánoch "Take Five" (Dave Brubeck) — tieto kúsky sú často spojené s tmavšími, modálne ladenými harmonickými farbami, ktoré môžu rezonovať s es mol alebo jej príbuznými tóninami.
Druhá časť ôsmej symfónie Gustava Mahlera má dlhý orchestrálny a zborový úvod v Es mol, čo prispieva k monumentálnej a zároveň tajomnej atmosfére diela. V tejto tónine je aj temný orchestrálny úvod Beethovenovho jediného oratória Kristus na Olivovej hore.
Tipy pre interpretáciu a aranžovanie: pri hraní klavírnych diel v es mol sa treba sústrediť na čistotu intonácie a farebné využitie basového spektra (C♭ a G♭ pôsobia veľmi špecificky). Pri orchestrálnej realizácii je často výhodné dôkladné rozdelenie tónových farieb a využitie dĺžky fráz na zdôraznenie temnej atmosféry bez zahltenia poltónovými akcentmi. Pri transpozícii treba brať do úvahy následky pre transponujúce nástroje (napr. trúbky, tenor saxofóny), aby výsledná farba ostala verná originálu.
V stručnosti: es mol je výrazná a emocionálne bohatá tónina s komplexnou notáciou (šesť bemolov), ktorá dáva skladbám osobitú hlbokú a melancholickú farbu. Pre aranžovanie a orchestráciu si vyžaduje opatrný prístup, prípadne zváženie transpozície, ak je cieľom zjednodušiť čítanie pre množstvo orchestrálnych nástrojov.
Stupnice a tóny
| · v · t · e Diatonické stupnice a klávesy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| V tabuľke je uvedený počet tónových stupníc. Mínusové stupnice sa píšu malými písmenami. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Es moll?
Odpoveď: Es moll, známa aj ako E♭ moll, je molová stupnica založená na tóne Es. Vo svojej tóninovej signatúre má šesť rovností.
Otázka: Aká je relatívna dur Es mol?
Odpoveď: Príbuznou durovou stupnicou Es mol je G dur.
Otázka: Aká je paralelná durová stupnica k Es mol?
Odpoveď: Paralelná dur k Es mol je Es dur.
Otázka: Aký je enharmonický ekvivalent tejto tóniny?
Odpoveď: Enharmonickým ekvivalentom tejto tóniny je d mol.
Otázka: Používa sa táto tónina často v orchestrálnej hudbe?
Odpoveď: Táto tónina sa v orchestrálnej hudbe nepoužíva často a zvyčajne len na moduláciu medzi inými tóninami.
Otázka: Sú v tejto tónine napísané nejaké slávne skladby?
Odpoveď: Áno, medzi slávne skladby napísané v tejto tónine patria Prelúdium č. 8 z 1. knihy Dobre temperovaného klavíra Johanna Sebastiana Bacha, Prokofievova 6. symfónia, Rachmaninovova "Elegie" op. 3 č. 1 a ֹtudes Tableaux op. 39 č. 5, "'Round Midnight" a "Take Five" jazzových hudobníkov, Beethovenovo oratórium Kristus na Olivovej hore a druhá časť 8. symfónie Gustava Mahlera.
Prehľadať
