Gis dur (G♯) — definícia, notový zápis a enharmonický As dur
Objavte Gis dur (G♯): definícia, notový zápis, enharmonický As dur a príklady z Bach a Chopin — praktický sprievodca pre hudobníkov.
Gis dur (G♯ dur) je teoretická durová stupnica založená na tóne gis. V notovom zápise vyžaduje netypické predznamenanie a žaláre pre zápis niektorých stupňov: jej tóninová signatúra zahŕňa sedem krížikov v predznamenaní a v rámci samotnej stupnice sa objavuje jeden dvojitý ostrý (fisis, teda F𝄪 alebo F##), preto sa v praktickom písaní často považuje za nepraktickú. Pri zápise stupnice sa používajú noty gis (G♯), ais (A♯), his (B♯), cis (C♯), dis (D♯), eis (E♯) a fisis (F𝄪), teda: G♯ – A♯ – B♯ – C♯ – D♯ – E♯ – F𝄪 – G♯.
Pre jednoduchšie čítanie a pre bežné notové vydania sa Gis dur zvyčajne píše ako jej enharmonický ekvivalent As dur (A♭ dur), ktorá má jednoduché predznamenanie so štyrmi béčkami (B♭, E♭, A♭, D♭). Používanie As dur namiesto G♯ dur znižuje počet krížikov a úplne eliminuje potrebu dvojitých krížikov, čo výrazne zjednodušuje čitateľnosť a úpravu partitúr.
Gis dur sa v praxi vyskytuje zriedkavo, najmä ako krátka modulácia alebo vedľajšia tóninová oblasť v dielach, ktoré pracujú s mnohými ostrými tóninami. Objavuje sa napríklad v hudobnej literatúre a analýzach diel, kde autorom vyhovuje rozlíšenie enharmonických funkcií; v barokovej i romantickej hudbe sa stretnete s prechodmi cez príbuzné ostré tóniny (napr. Cis dur, gis mol) a s využitím pikardskou terciou alebo krátkymi moduláciami. Cis dur sa zas občas krátko uplatní aj v rámci niektorých Chopinových skladieb (napr. pri moduláciách z cis mol), hoci konečné, trvalo použité tóniny sú zvyčajne zapisované vo „praktickejších“ enharmonických tvaroch.
Pre skladateľov a analytikov je dôležité rozlišovať teoretický zápis od praktického — pri komponovaní sa môže G♯ dur použiť kvôli konkrétnemu hlasovému vedeniu alebo harmónii, avšak pre notovanie a vydania sa vo väčšine prípadov volí As dur, aby sa predišlo zbytočnej zložitosti (dvojité krížiky v notách a husté predznamenanie).
Stupnice a tóny
| · v · t · e Diatonické stupnice a klávesy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| V tabuľke je uvedený počet tónových stupníc. Mínusové stupnice sa píšu malými písmenami. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to G dur?
Odpoveď: G dur je durová stupnica založená na hudobnom tóne gis.
Otázka: Koľko ostrých a dvojitých tónov je v jej tóninovej signatúre?
Odpoveď: Jej tónina má šesť ostrých a jednu dvojitú ostrú.
Otázka: Zvyčajne sa zapisuje ako As dur?
Odpoveď: Áno, pre jednoduchšie čítanie sa G dur zvyčajne píše ako jej enharmonický ekvivalent As dur.
Otázka: Kde sa ešte vyskytuje?
Odpoveď: Objavuje sa ako vedľajšia tóninová oblasť vo viacerých dielach v ostrých tóninách, napríklad v Prelúdiu a fúge Cis dur z Bachovho Dobre temperovaného klavíra, 1. kniha. Prelúdium a fúga gis mol z toho istého súboru sa končí pikardskou terciou v Cis dur.
Otázka: Používa ju Chopin?
Odpoveď: Áno, Cis dur sa na krátky čas používa v niekoľkých Chopinových nokturnách cis mol.
Prehľadať