Gis dur (G♯ dur) je teoretická durová stupnica založená na tóne gis. V notovom zápise vyžaduje netypické predznamenanie a žaláre pre zápis niektorých stupňov: jej tóninová signatúra zahŕňa sedem krížikov v predznamenaní a v rámci samotnej stupnice sa objavuje jeden dvojitý ostrý (fisis, teda F𝄪 alebo F##), preto sa v praktickom písaní často považuje za nepraktickú. Pri zápise stupnice sa používajú noty gis (G♯), ais (A♯), his (B♯), cis (C♯), dis (D♯), eis (E♯) a fisis (F𝄪), teda: G♯ – A♯ – B♯ – C♯ – D♯ – E♯ – F𝄪 – G♯.
Pre jednoduchšie čítanie a pre bežné notové vydania sa Gis dur zvyčajne píše ako jej enharmonický ekvivalent As dur (A♭ dur), ktorá má jednoduché predznamenanie so štyrmi béčkami (B♭, E♭, A♭, D♭). Používanie As dur namiesto G♯ dur znižuje počet krížikov a úplne eliminuje potrebu dvojitých krížikov, čo výrazne zjednodušuje čitateľnosť a úpravu partitúr.
Gis dur sa v praxi vyskytuje zriedkavo, najmä ako krátka modulácia alebo vedľajšia tóninová oblasť v dielach, ktoré pracujú s mnohými ostrými tóninami. Objavuje sa napríklad v hudobnej literatúre a analýzach diel, kde autorom vyhovuje rozlíšenie enharmonických funkcií; v barokovej i romantickej hudbe sa stretnete s prechodmi cez príbuzné ostré tóniny (napr. Cis dur, gis mol) a s využitím pikardskou terciou alebo krátkymi moduláciami. Cis dur sa zas občas krátko uplatní aj v rámci niektorých Chopinových skladieb (napr. pri moduláciách z cis mol), hoci konečné, trvalo použité tóniny sú zvyčajne zapisované vo „praktickejších“ enharmonických tvaroch.
Pre skladateľov a analytikov je dôležité rozlišovať teoretický zápis od praktického — pri komponovaní sa môže G♯ dur použiť kvôli konkrétnemu hlasovému vedeniu alebo harmónii, avšak pre notovanie a vydania sa vo väčšine prípadov volí As dur, aby sa predišlo zbytočnej zložitosti (dvojité krížiky v notách a husté predznamenanie).
