Veľké deliace pohorie alebo Východná vysočina je najväčším austrálskym pohorím. Je to piate najdlhšie suchozemské pohorie na svete. Pohorie je dlhé 3 500 km (2 175 míľ) a tiahne sa pozdĺž celého východného pobrežia Austrálie. Na severe sa začína od ostrova Dauan pri severovýchodnom cípe Queenslandu. Vo Viktórii sa pohorie stáča na západ a končí v pohorí Grampians v západnej Viktórii. Šírka pohoria sa pohybuje od približne 160 km (100 míľ) do viac ako 300 km (190 míľ).
Geografia a tvar
Východná vysočina nie je jednoliatym vysokým hrebeňom, ale súborom vrchov, stolových plánov, náhorných plošín a menších pohorí (napr. Australian Alps, Blue Mountains, Great Dividing Range v rôznych častiach). Najvyšším bodom pohoria je Mount Kosciuszko v Novom Južnom Walese s nadmorskou výškou približne 2 228 m. Hory vytvárajú výrazné prechody medzi úzkym pásom pobrežia, vnútrozemskými planinami a suchými oblasťami austrálskeho vnútrozemia.
Vznik a geológia
Východná vysočina je veľmi staré pohorie, ktorého geologická história siaha stovky miliónov rokov dozadu. Vznikala komplexnými procesmi, vrátane vrásnenia, erózie a sopečných aktivít. Dnes sú tu vystavené staré vyvreté a premenené horniny, rovnako ako mladšie sedimentárne útvary. Hoci nie je extrémne vysoké v porovnaní s inými svetovými pohoriami, jeho rozloha a členitosť tvoria významný krajinotvorný prvok Austrálie.
Podnebie a hydrológia
Výškový rozdiel medzi úzkou pobrežnou oblasťou a východnými horami silne ovplyvnil podnebie Austrálie. Hory spôsobujú orografické zrážky — keď vlhké morská vzduchové masy narážajú na vyššie terény, ochladzujú sa a zrážajú. To vedie k vyšším úhrnom zrážok na pobrežných a východných svahoch a naopak k suchému, polopúštnemu či púštnemu podnebiu na západ od pohoria (tzv. rain shadow effect).
V dôsledku toho majú mnohé veľké austrálske rieky svoje pramene vo Východnej vysočine; pohorie tak zásobuje vodou veľké oblasti a ovplyvňuje poľnohospodárstvo aj mestské zásobovanie vodou.
Flóra a fauna
Pôda, výškopis a klíma Východnej vysočiny podporujú rozmanité ekosystémy. Na južných a vyšších častiach sa vyskytujú alpínske lúky a subalpínske lesy, v nižších polohách prevládajú eukalyptové lesy, zatiaľ čo v teplejších a vlhkejších oblastiach severného Queenslandu sa zachovali pralesy — relikty starobylých „Gondwanských“ dažďových pralesov.
Faunu reprezentujú typické austrálske druhy ako klokany, koaly, látky cicavcov, vtáctvo vrátane množstva endemických druhov, ďalej platypus a rôzne druhy vačkovcov. Hory sú dôležité biotopy pre ohrozené a špecializované druhy, najmä v izolovaných horských zónach.
Ľudské využitie, kultúra a ochrana
V oblasti Východnej vysočiny žili a žijú pôvodné domorodé národy Austrálie, pre ktoré majú mnohé miesta kultúrny a duchovný význam. Európska kolonizácia priniesla využitie krajiny pre pastviny, poľnohospodárstvo a ťažbu, čo zasiahol do miestnej krajiny a ekosystémov.
Dôležitou funkciou pohoria je rekreácia: turistika, horolezectvo, cykloturistika a v zimných oblastiach (predovšetkým v Australian Alps) aj lyžovanie a snowboarding. Mnohé časti sú chránené v rámci národných parkov, napr. Kosciuszko National Park, Blue Mountains National Park, Lamington alebo Grampians, ktoré chránia prírodné hodnoty a ponúkajú sprístupnenie pre návštevníkov.
Problémy a výzvy
- Odlesňovanie, fragmentácia biotopov a zavlečené invázne druhy menia pôvodné ekosystémy.
- Hrozby spojené s klimatickou zmenou — zmeny režimu zrážok, zmena sneženia vo vyšších polohách a častejšie požiare — ohrozujú citlivé horské ekosystémy.
- Rovnováha medzi turistickým využitím a ochranou prírody je trvalou správnou výzvou pre správcov parkov a miestne komunity.
Východná vysočina je teda nielen geograficky dominantným prvkom Austrálie, ale aj kľúčovým faktorom v tvorbe podnebia, biodiverzity a ľudského osídlenia východnej časti kontinentu. Jej rozsah, rozmanitosť a ekologická hodnota si vyžadujú starostlivé plánovanie a ochranu, aby si zachovala svoje prírodné a kultúrne dedičstvo pre budúce generácie.




