Prejsť na obsah
Domov

Griffithov experiment: objav transformačného princípu baktérií

Griffithov experiment (1928) ukázal, že baktérie môžu získať dedičné vlastnosti prostredníctvom transformácie. Tento prelomový výsledok viedol k identifikácii DNA ako nositeľa genetickej informácie.

Griffithov experiment je klasickým príkladom v histórii genetiky. V roku 1928 ho vykonal britský bakteriológ Frederick Griffith. Jeho práca demonštrovala, že baktérie dokážu získať novú dedičnú vlastnosť z mŕtvych buniek prostredníctvom procesu, ktorý neskôr dostal názov transformácia. Výsledok bol prekvapujúci a otvoril dvere k rozpoznaniu molekulárnej podstaty dedičnosti.

Východiskový materiál a modelový organizmus

Griffith pracoval s dvoma variantami baktérie Streptococcus pneumoniae, bežne nazývanou pneumokok: hladkým, kapsulárnym kmeňom označeným III-S a drsným nekapsulárnym kmeňom II-R. Tieto kmene sa líšili v prispení polisacharidovej kapsuly, ktorá chráni baktériu pred útokom imunitného systému hostiteľa. Kmeň III-S bol virulentný a spôsoboval smrť laboratórnych myší, zatiaľ čo II-R bol neškodný a myši ho eliminovali.

Priebeh experimentu

Postup bol pomerne jednoduchý na koncepčnej úrovni: Griffith pripravil živé bunky II-R, mŕtve bunky III-S zničené teplom a zmes oboch vložil do myší. Samotné mŕtve III-S ani živé II-R nespôsobili ochorenie, ale kombinácia viedla k smrti zvierat. Z tela mŕtvych myší bol izolovaný živý, kapsulárny kmeň III-S. Tento pozoruhodný výsledok naznačoval, že nejaká „materiálna“ zložka z usmrtených III-S prešla do II-R a premenila ich na virulentný typ.

Interpretácia a neskoršie objavy

Griffith nazval pozorovaný jav transformačným princípom, no jeho presná povaha zostávala neznáma. Nasledujúce práce, predovšetkým štúdie Averyho, MacLeod-a a McCartyho, identifikovali tento princíp ako DNA. Neskôr to potvrdili aj experimenty Hersheyho a Chase-a. Dnes rozumieme, že počas transformácie môže živá bunková línia prijať voľnú nukleovú kyselinu z prostredia a integrovať ju do vlastného genómu, čo umožní expresiu nových znakov, napríklad génov pre kapsulárne polysacharidy.

Význam a dopady

Griffithov experiment mal hlboké dôsledky: ukázal možnosť horizontálneho prenosu genetickej informácie mimo sexuálneho rozmnožovania a pripravil pôdu pre preukázanie DNA ako nositeľa genetickej informácie. Tento poznatok položil základ molekulárnej genetiky, ovplyvnil štúdium génovej výmeny medzi baktériami a prispel k pochopeniu šírenia vlastností ako rezistencia voči antibiotikám.

Rozdiely medzi mechanizmami prenosu genetickej informácie

Transformácia, ktorú demonštroval Griffith, sa líši od iných foriem horizontálneho prenosu:

  • Transformácia – príjem voľnej DNA z okolia a jej integrácia do chromozómu alebo udržanie na plasmídoch (transformácia).
  • Transdukcia – prenos DNA sprostredkovaný baktériofágmi (vírusmi baktérií).
  • Konjugácia – priame odovzdanie DNA medzi bunkami cez kontaktné mostíky alebo konjugačné pili.

Griffithov prístup a jeho pozorovania sú stále súčasťou výučby mikrobiológie a genetiky. Pre podrobnejšie prečítanie sú k dispozícii zdroje o samotnom experimente a o ďalších overujúcich štúdiách, ktoré potvrdili úlohu baktérií a molekúl, ako aj o historickom kontexte objavov (štúdie kmeňov, rok publikácie, autor, Avery et al., Hershey–Chase).

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Čo bol Griffithov experiment?

Odpoveď: Griffithov experiment bol experiment, ktorý v roku 1928 uskutočnil Frederick Griffith. Bol to jeden z prvých experimentov, ktorý ukázal, že baktérie môžu získať DNA prostredníctvom procesu.

Otázka: Čo Griffith použil na svoj experiment?

Odpoveď: Griffith použil na svoj experiment dva kmene Streptococcus pneumoniae, typ III-S (hladký) a typ II-R (drsný).

Otázka: Ako experiment fungoval?

Odpoveď: V experimente boli baktérie z kmeňa III-S zabité teplom a ich zvyšky boli pridané k baktériám kmeňa II-R. Hoci ani jeden z nich sám o sebe myšiam neublížil, zmes týchto dvoch kmeňov dokázala myši usmrtiť.

Otázka: Čo Griffith vyvodil zo svojich výsledkov?

Odpoveď: Na základe svojich výsledkov Griffith dospel k záveru, že typ II-R bol "transformovaný" na smrteľný kmeň III-S "transformačným princípom", ktorý bol nejakým spôsobom súčasťou mŕtvych baktérií kmeňa III-S.

Otázka: Kto neskôr potvrdil, čo je vlastne tento transformačný princíp?

Odpoveď: Avery, McLeod a McCarty, ako aj Hershey a Chase neskôr potvrdili, že tento transformačný princíp je v skutočnosti DNA z baktérie kmeňa III-S.

Otázka: Ako dochádza k tejto transformácii?

Odpoveď: K transformácii dochádza, keď DNA z kmeňa III-S prežije zahrievanie a je prijatá baktériami kmeňa II-R. Tým získajú gény, ktoré okolo nich vytvoria ochranný štít, takže sú chránené pred útokom imunitného systému hostiteľa a môžu potom hostiteľa zabíjať.

Súvisiace články

Autor

AlegsaOnline.com Griffithov experiment: objav transformačného princípu baktérií

URL: https://sk.alegsaonline.com/art/40917

Zdieľať

Zdroje