Griffithov experiment je klasickým príkladom v histórii genetiky. V roku 1928 ho vykonal britský bakteriológ Frederick Griffith. Jeho práca demonštrovala, že baktérie dokážu získať novú dedičnú vlastnosť z mŕtvych buniek prostredníctvom procesu, ktorý neskôr dostal názov transformácia. Výsledok bol prekvapujúci a otvoril dvere k rozpoznaniu molekulárnej podstaty dedičnosti.

Východiskový materiál a modelový organizmus

Griffith pracoval s dvoma variantami baktérie Streptococcus pneumoniae, bežne nazývanou pneumokok: hladkým, kapsulárnym kmeňom označeným III-S a drsným nekapsulárnym kmeňom II-R. Tieto kmene sa líšili v prispení polisacharidovej kapsuly, ktorá chráni baktériu pred útokom imunitného systému hostiteľa. Kmeň III-S bol virulentný a spôsoboval smrť laboratórnych myší, zatiaľ čo II-R bol neškodný a myši ho eliminovali.

Priebeh experimentu

Postup bol pomerne jednoduchý na koncepčnej úrovni: Griffith pripravil živé bunky II-R, mŕtve bunky III-S zničené teplom a zmes oboch vložil do myší. Samotné mŕtve III-S ani živé II-R nespôsobili ochorenie, ale kombinácia viedla k smrti zvierat. Z tela mŕtvych myší bol izolovaný živý, kapsulárny kmeň III-S. Tento pozoruhodný výsledok naznačoval, že nejaká „materiálna“ zložka z usmrtených III-S prešla do II-R a premenila ich na virulentný typ.

Interpretácia a neskoršie objavy

Griffith nazval pozorovaný jav transformačným princípom, no jeho presná povaha zostávala neznáma. Nasledujúce práce, predovšetkým štúdie Averyho, MacLeod-a a McCartyho, identifikovali tento princíp ako DNA. Neskôr to potvrdili aj experimenty Hersheyho a Chase-a. Dnes rozumieme, že počas transformácie môže živá bunková línia prijať voľnú nukleovú kyselinu z prostredia a integrovať ju do vlastného genómu, čo umožní expresiu nových znakov, napríklad génov pre kapsulárne polysacharidy.

Význam a dopady

Griffithov experiment mal hlboké dôsledky: ukázal možnosť horizontálneho prenosu genetickej informácie mimo sexuálneho rozmnožovania a pripravil pôdu pre preukázanie DNA ako nositeľa genetickej informácie. Tento poznatok položil základ molekulárnej genetiky, ovplyvnil štúdium génovej výmeny medzi baktériami a prispel k pochopeniu šírenia vlastností ako rezistencia voči antibiotikám.

Rozdiely medzi mechanizmami prenosu genetickej informácie

Transformácia, ktorú demonštroval Griffith, sa líši od iných foriem horizontálneho prenosu:

  • Transformácia – príjem voľnej DNA z okolia a jej integrácia do chromozómu alebo udržanie na plasmídoch (transformácia).
  • Transdukcia – prenos DNA sprostredkovaný baktériofágmi (vírusmi baktérií).
  • Konjugácia – priame odovzdanie DNA medzi bunkami cez kontaktné mostíky alebo konjugačné pili.

Griffithov prístup a jeho pozorovania sú stále súčasťou výučby mikrobiológie a genetiky. Pre podrobnejšie prečítanie sú k dispozícii zdroje o samotnom experimente a o ďalších overujúcich štúdiách, ktoré potvrdili úlohu baktérií a molekúl, ako aj o historickom kontexte objavov (štúdie kmeňov, rok publikácie, autor, Avery et al., Hershey–Chase).