Henrich II. Curtmantle — anglický kráľ a gróf z Anjou (1133–1189)
Henrich II. Curtmantle (1133–1189) — mocný anglický kráľ a gróf z Anjou; reformátor právneho systému, manžel Eleonóry Akvitánskej a otec Richarda a Jána. Život, vláda a dedičstvo.
Henrich II. anglický, známy aj ako Henrich II. Curtmantle (Le Mans, Francúzsko, 5. marca 1133 - Chinon, Francúzsko, 6. júla 1189), bol tiež grófom z Anjou, grófom z Maine, vojvodom normandským, vojvodom akvitánskym, vojvodom gaskonským, grófom z Nantes, pánom Írska a v rôznych obdobiach ovládal časti Walesu, Škótska a západného Francúzska. Jeho panstvo, často nazývané Angevinským alebo Angevinským impériom, spájalo rozsiahle územia na oboch stranách Lamanšského prielivu a Henrich sa staral o svoju ríšu vo Francúzsku rovnako dôsledne ako o Anglicko.
Pôvod, rodina a manželstvo
Henrich bol synom Geoffreyho V., grófa z Anjou, a cisárovnej Matildy, dcéry anglického kráľa a predstaviteľky dynastie Normandov. V roku 1152 sa oženil s Eleonórou Akvitánskou a v roku 1154 bol korunovaný za kráľa. Toto manželstvo mu prinieslo obrovské dedičstvo v južnom Francúzsku a upevnilo jeho mocenské postavenie v celej oblasti. Medzi jeho deti patrili budúci králi Richard, ktorý neskôr viedol mnohé bitky, a Ján, ako aj niekoľko dcér, ktoré boli využité pre politické spojenectvá európskych dvorov. Počas svojho života musel riešiť rodinné konflikty: niektorí synovia sa mu postavili do opozície a v polovici 70. rokov 12. storočia vypukli rozsiahle povstania proti jeho vláde.
Nástup na trón a konsolidácia moci
Nástupníctvo Henricha II. na anglický trón bolo dohodnuté v roku 1153 v dôsledku dlhého konfliktu s kráľom Štefanom; na trón napokon nastúpil v roku 1154 po smrti Štefana I. Po nástupe sa sústredil na obnovu kráľovskej moci, ktorá bola za Štefanovej vlády oslabená miestnymi barónmi. Systematicky obmedzoval moc feudálnej šľachty, prepracoval správu krajiny a upevnil autoritu korunovaného panovníka voči regionálnym pážatám a hradným pánom.
Reformy správy a práva
Henrich zaviedol dôležité administratívne a právne reformy, ktoré mali dlhodobý vplyv na anglický právny systém. V roku 1166 prijal súbor reforiem známych ako Assize of Clarendon, ktoré položili základy pre rozšírené používanie kráľovských súdov a inštitúcie poroty. Zaviedol aj systematické cestovanie kráľovských sudcov (itinerant justices), reformoval postavenie šerifov a posilnil centrálny výber daní (vrátane systému scutage). Vďaka týmto krokom sa postupne vytvárali jednotnejšie právne pravidlá, ktoré neskôr historici označili za začiatok anglického common law. V roku 1166 zaviedol porotný súd, ktorý posilnil pozíciu kráľovského práva oproti miestnym feudálnym súdom.
Spor s cirkvou
V 60. rokoch 12. storočia sa Henrich dostal do ostrého sporu s arcibiskupom Thomasom Becketom o právomoci cirkvi a kráľovské privilégia, čo vyvrcholilo v tragédii roku 1170, keď bol Becket zavraždený v Katedrále v Canterbury. Tento incident výrazne poškodil Henrichovu reputáciu; kráľ bol nútený podrobiť sa verejnej pokore a vykonať pokánie, aby obnovil vzťahy s pápežstvom a kresťanskou Európou. Spor ilustruje zložité rozpätie medzi snahou o centralizáciu moci a autonómiou cirkevných inštitúcií.
Vojenské konflikty a rodinné povstania
Henrich vedel viesť rozsiahle vojenské ťaženia v Anglicku i na kontinente. Počas jeho vlády stáli proti nemu nielen vonkajší nepriatelia (napríklad francúzski králi), ale aj členovia vlastnej rodiny: v rokoch 1173–1174 vypuklo rozsiahle povstanie vedené niektorými jeho synmi (s podporou manželky Eleonóry a zahraničných spojencov). Povstanie bolo síce potlačené, ale konflikt so synmi sa tiahnuť až do konca Henryho života. Eleonóru, ktorá podporila vzburu, Henrich neskôr dal uväzniť; väznenie trvalo mnoho rokov.
Osobnosť, vzdelanie a jazyk
Hoci bol anglickým kráľom, nikdy sa nenaučil anglický jazyk, pretože jeho rodina prišla v roku 1066 z Normandie. Hovorili normanskou francúzštinou. Henrich bol inteligentný a vzdelaný. Plynule ovládal latinčinu, ktorá bola v tom čase jazykom vzdelaných ľudí v Európe. Všetky dokumenty a zákony boli napísané v latinčine, čo odrážalo administratívnu a kultúrnu kontinuitu medzi anglickým a kontinentálnym prostredím.
Smrť a dedičstvo
Henrich II. zomrel 6. júla 1189 v Chinone po dlhom období konfliktov a vojnových ťažení; na trón po ňom nastúpil druhý syn Richard, známy ako Richard I. Levie Srdce. Henrichova vláda zostala hodnotená rôzne: z jednej strany ju súdime ako obdobie výraznej centralizácie moci, rozvoja kráľovského práva a efektívnej správy, z druhej strany je spájaná s tvrdými konfliktmi s cirkvou, s vnútornými vzburami a rodinnými tragédiami. Jeho reformy však položili základy fungujúcej kráľovskej administratívy v Anglicku a ovplyvnili právny vývoj v ďalších storočiach.
Henrich II., anglický kráľ
Vplyv na právo a poriadok
Henry mal obrovský vplyv na zákon a poriadok. Henrich bol nespokojný s tým, že právo sa v celom Anglicku neuplatňovalo rovnako, a jeho zmeny pomohli rozvinúť zvykové právo. Týmto spôsobom sa zákony uplatňovali rovnako vo všetkých mestách a dedinách, takže sa s každým zaobchádzalo rovnako a spravodlivo. Na tento účel Henrich vykonal niekoľko zmien:
- Vytvoril sudcov, ktorí by cestovali po krajine a súdili prípady ľudí obvinených z porušenia zákona. To znamenalo, že všetky zločiny posudzoval kráľ alebo jeho sudcovia, a nie miestni ľudia, ktorí by mohli byť zaujatí alebo ovplyvnení.
- Umožnil sudcom vyberať pokuty z trestov za malé zločiny, ktoré sa potom odovzdávali kráľovi.
- Vytvoril súdny proces pred porotou. Znamenalo to, že prípad obvineného zo zločinu posudzovalo niekoľko miestnych mužov, zvyčajne 12. Ak boli presvedčení, že je vinný, bol potrestaný, a ak boli presvedčení, že je nevinný, bol oslobodený.
Porotný súd sa stal bezpečnejšou alternatívou k súdnym procesom, ktoré mohli mať za následok zranenie alebo smrť. Po tom, ako pápež Inocent III. v roku 1215 zakázal kňazom dohliadať na súdne procesy, sa porotné procesy stali najbežnejším spôsobom súdenia zločincov.
Jednou z veľkých udalostí, ktoré sa stali počas Henrichovej vlády, bolo zabitie Tomáša Becketa. Henrich a Becket boli starí priatelia, ktorí sa dostali do sporu, keď sa Becket stal arcibiskupom v Canterbury. Ich spor sa týkal úlohy cirkvi v Anglicku. Becket sa snažil zvýšiť moc cirkevných súdov, ktoré stratili moc, keď Henrich urobil veľké zmeny v právnom systéme. Štyria rytieri zabili Becketa v canterburskej katedrále. Legenda hovorí, že rytieri počuli Henricha povedať: "Kto ma zbaví tohto nepokojného (vzdorovitého) kňaza?".
Henrichov prvý syn Viliam, gróf z Poitiers, zomrel ako dieťa. V roku 1170 bol pätnásťročný syn Henricha a Eleonóry Henrich korunovaný za kráľa (ďalší dôvod sporu Henricha s Tomášom Becketom, ktorý nesúhlasil s korunováciou Henricha). Mladý Henrich nikdy nevládol a nie je uvedený v zozname anglických kráľov a kráľovien; stal sa známym ako Henrich Mladý kráľ, aby si ho nemýlili s jeho synovcom Henrichom III.
Henrich a jeho manželka Eleonóra Akvitánska mali päť synov a tri dcéry: Viliama, Henricha, Richarda, Geoffreyho, Jána, Matildu, Eleonóru a Johanu. Henrich sa snažil Eleonóre (a ich synovi Richardovi) vziať pozemky. To viedlo ku konfliktu medzi Henrichom na jednej strane a jeho manželkou a synmi na strane druhej.
Henrich mal aj mnoho detí mimo manželstva, vrátane Viliama de Longespee, grófa zo Salisbury, ktorého matkou bola Ida, grófka z Norfolku, Geoffreyho, arcibiskupa z Yorku, syna ženy menom Ykenai, Morgana, biskupa z Durhamu, a Matildy, opátky z Barkingu.
Henrich neustále bojoval proti francúzskemu kráľovi Ľudovítovi VII., ale mal aj mnoho konfliktov s vlastnou manželkou a synmi. Jeho legitímne deti boli podľa jeho slov "skutoční bastardi". Keď nebojovali medzi sebou, bojovali s Henrichom. Najprv Richard a mladý Henrich bojovali so svojím otcom o vlastníctvo sľúbených pozemkov. Boli porazení a tvrdo pokutovaní. Neskôr Eleonóra a mladý Henrich viedli občiansku vojnu proti kráľovi Henrichovi (1173/74). Aj túto vojnu Henrich vyhral, lenže. Richard napokon Henricha porazil v bitke o Anjou (1189). Richardovi pomohol Filip II, ktorý bol teraz francúzskym kráľom.
Slabý, chorý a opustený všetkými okrem nemanželského syna Henrich zomrel vo Francúzsku v roku 1189 vo veku 56 rokov. Vládol 35 rokov a jeho nástupcom sa stal Richard.
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol anglický kráľ Henrich II.Odpoveď: Henrich II. anglický, známy aj ako Henrich II. z Curtmantlu, bol gróf z Anjou, gróf z Maine, vojvoda normandský, vojvoda akvitánsky, vojvoda gaskonský, gróf z Nantes, pán Írska a ovládal časti Walesu, Škótska a západného Francúzska. Bol synom Geoffreyho V. a cisárovnej Matildy.
Otázka: Kedy sa oženil s Eleonórou?
Odpoveď: S Eleonórou sa oženil v roku 1152.
Otázka: Akým jazykom hovoril?
Odpoveď: Jeho rodina prišla z Normandie v roku 1066, takže hovorili normanskou francúzštinou. Bol však inteligentný a vzdelaný, takže plynulo hovoril latinsky, čo bol jazyk, ktorý v tom čase používali vzdelaní ľudia v Európe.
Otázka: Ako sa dostal na trón?
Odpoveď: Jeho nástupníctvo na anglický trón bolo dohodnuté v roku 1153 a na trón napokon nastúpil po smrti Štefana I. v roku 1154.
Otázka: V akých bitkách bojovali jeho deti?
Odpoveď: Medzi jeho deti patrili budúci králi Richard, ktorý neskôr viedol mnohé bitky, a Ján.
Otázka: Akú moc Henrich počas svojej vlády obmedzil? Odpoveď: Počas svojej vlády Henrich obmedzil moc barónov, ktorí sa za Štefanovej vlády stali veľmi mocnými.
Otázka: Aký zákon zaviedol Henrich počas svojej vlády? Odpoveď: V roku 1166 Henrich zaviedol súdny proces pred porotou ako zákon počas svojej vlády.
Prehľadať