Henrich II. (Anglicko)

Vplyv na právo a poriadok

Henry mal obrovský vplyv na zákon a poriadok. Henrich bol nespokojný s tým, že právo sa v celom Anglicku neuplatňovalo rovnako, a jeho zmeny pomohli rozvinúť zvykové právo. Týmto spôsobom sa zákony uplatňovali rovnako vo všetkých mestách a dedinách, takže sa s každým zaobchádzalo rovnako a spravodlivo. Na tento účel Henrich vykonal niekoľko zmien:

• Vytvoril sudcov, ktorí by cestovali po krajine a súdili prípady ľudí obvinených z porušenia zákona. To znamenalo, že všetky zločiny posudzoval kráľ alebo jeho sudcovia, a nie miestni ľudia, ktorí by mohli byť zaujatí alebo ovplyvnení.
• Umožnil sudcom vyberať pokuty z trestov za malé zločiny, ktoré sa potom odovzdávali kráľovi.
• Vytvoril súdny proces pred porotou. Znamenalo to, že prípad obvineného zo zločinu posudzovalo niekoľko miestnych mužov, zvyčajne 12. Ak boli presvedčení, že je vinný, bol potrestaný, a ak boli presvedčení, že je nevinný, bol oslobodený.

Porotný súd sa stal bezpečnejšou alternatívou k súdnym procesom, ktoré mohli mať za následok zranenie alebo smrť. Po tom, ako pápež Inocent III. v roku 1215 zakázal kňazom dohliadať na súdne procesy, sa porotné procesy stali najbežnejším spôsobom súdenia zločincov.

Jednou z veľkých udalostí, ktoré sa stali počas Henrichovej vlády, bolo zabitie Tomáša Becketa. Henrich a Becket boli starí priatelia, ktorí sa dostali do sporu, keď sa Becket stal arcibiskupom v Canterbury. Ich spor sa týkal úlohy cirkvi v Anglicku. Becket sa snažil zvýšiť moc cirkevných súdov, ktoré stratili moc, keď Henrich urobil veľké zmeny v právnom systéme. Štyria rytieri zabili Becketa v canterburskej katedrále. Legenda hovorí, že rytieri počuli Henricha povedať: "Kto ma zbaví tohto nepokojného (vzdorovitého) kňaza?".

Henrichov prvý syn Viliam, gróf z Poitiers, zomrel ako dieťa. V roku 1170 bol pätnásťročný syn Henricha a Eleonóry Henrich korunovaný za kráľa (ďalší dôvod sporu Henricha s Tomášom Becketom, ktorý nesúhlasil s korunováciou Henricha). Mladý Henrich nikdy nevládol a nie je uvedený v zozname anglických kráľov a kráľovien; stal sa známym ako Henrich Mladý kráľ, aby si ho nemýlili s jeho synovcom Henrichom III.

Henrich a jeho manželka Eleonóra Akvitánska mali päť synov a tri dcéry: Viliama, Henricha, Richarda, Geoffreyho, Jána, Matildu, Eleonóru a Johanu. Henrich sa snažil Eleonóre (a ich synovi Richardovi) vziať pozemky. To viedlo ku konfliktu medzi Henrichom na jednej strane a jeho manželkou a synmi na strane druhej.

Henrich mal aj mnoho detí mimo manželstva, vrátane Viliama de Longespee, grófa zo Salisbury, ktorého matkou bola Ida, grófka z Norfolku, Geoffreyho, arcibiskupa z Yorku, syna ženy menom Ykenai, Morgana, biskupa z Durhamu, a Matildy, opátky z Barkingu.

Henrich neustále bojoval proti francúzskemu kráľovi Ľudovítovi VII., ale mal aj mnoho konfliktov s vlastnou manželkou a synmi. Jeho legitímne deti boli podľa jeho slov "skutoční bastardi". Keď nebojovali medzi sebou, bojovali s Henrichom. Najprv Richard a mladý Henrich bojovali so svojím otcom o vlastníctvo sľúbených pozemkov. Boli porazení a tvrdo pokutovaní. Neskôr Eleonóra a mladý Henrich viedli občiansku vojnu proti kráľovi Henrichovi (1173/74). Aj túto vojnu Henrich vyhral, lenže. Richard napokon Henricha porazil v bitke o Anjou (1189). Richardovi pomohol Filip II, ktorý bol teraz francúzskym kráľom.

Slabý, chorý a opustený všetkými okrem nemanželského syna Henrich zomrel vo Francúzsku v roku 1189 vo veku 56 rokov. Vládol 35 rokov a jeho nástupcom sa stal Richard.