Integrón je špecifický génový systém v baktériách, ktorý umožňuje zachytávanie, hromadenie a expresiu samostatných génových jednotiek nazývaných kazety. Na rozdiel od transpozónu nie je integrón vždy sám o sebe úplne samostatne mobilný; často sa však nachádza v mobilných genetických prvkoch ako sú plazmidy alebo je vložený do chromozómov alebo do transpozónov, čím sa jeho gény môžu šíriť medzi baktériami. Integróny sú dôležitým mechanizmom, ktorý vysvetľuje, prečo sa rezistencia voči antibiotikám môže rýchlo rozširovať medzi klinickými i environmentálnymi populáciami baktérií; hoci prvou objavenou funkciou bola rezistencia, integróny môžu prenášať aj iné bakteriálne (vlastnosti).

Jadro integrónu tvorí dvojdielna štruktúra: enzým—integračná rekombináza (kódovaná intI) a špecifické miesto v DNA (attI) spolu s promótorom, ktorý riadi expresiu vložených génov. Transpozóny a plazmidy sú samostatné mobilné prvky, ktoré môžu integróny premiestňovať, avšak samotný mechanizmus „zachytávania“ kaziet je typický pre integróny. Integróny sa často opisujú ako genetický systém schopný zhromažďovať a organizovať gény do funkčných súborov.

Väčšina kaziet je malá a obsahuje iba jeden otvorený čítací rámec (gén) spolu so špecifickým rekombinačným miestom attC. Tieto génové kazety zvyčajne nemajú vlastný promótor, takže ich transkripcia závisí od promótora integrovaného v integróne. Poloha kazety v poli kaziet ovplyvňuje jej expresiu — gény bližšie k promótoru sa exprimujú silnejšie. Kazety často kódujú proteíny spojené s odolnosťou (napr. enzýmy, ktoré modifikujú alebo štiepia antibiotiká), ale môžu niesť aj iné funkcie dôležité pre prežitie baktérií.

Vo vysvetlení pojmov z pôvodného textu: génové „zachytávacie a expresné prvky“ sú charakteristikou integrónov (nie všetkých transpozónov). Transpozóny sú samy o sebe mobilné elementy, ktoré môžu integróny prenášať medzi miestami v genóme alebo medzi bunkami, a tým uľahčiť horizontálnemu prenosu génov. Prvou časťou integrónu je gén, ktorý kóduje integrázu (rekombinujúci enzým, schopný vložiť alebo odstrániť kazety), druhou časťou je miesto, kam sa kazety vkladajú, a promótor riadiaci ich expresiu. Kazety sa môžu vkladať, vyrezávať alebo preusporadúvať v rámci integrónu pomocou tejto integrázy.

Existujú rôzne triedy integrónov (napr. trieda 1, 2, 3), pričom trieda 1 je najčastejšie spájaná s klinickými izolátmi rezistentných baktérií. Mimo toho sa v chromozómoch niektorých baktérií nachádzajú tzv. superintegróny — rozsiahle polia kaziet obsahujúce desiatky až stovky kaziet, ktoré významne rozširujú genetickú variabilitu hostiteľa. V praxi sa detekcia integrónov často robí molekulárnymi metódami (PCR) zameranými na gén integrázy (intI) alebo na konsenzusné miesta attI.

Prečo sú integróny dôležité z hľadiska verejného zdravia: umožňujú rýchle zhromažďovanie viacnásobných génov odolnosti v jednej baktérii, čo vedie k multirezistentným kmeňom. To komplikuje liečbu infekcií a zvyšuje potrebu monitorovania, zodpovedného používania antibiotík (antibiotická stratégia) a opatrení kontroly infekcií v zdravotníctve a poľnohospodárstve.

Pre zmiernenie šírenia rezistencie sú kľúčové:

  • sledovanie a detekcia integrónov a transferových genetických prvkov,
  • racionalizované predpisovanie antibiotík a obmedzenie ich nadmerného používania,
  • hygienické a dezinfekčné opatrenia v zdravotníckych zariadeniach a chovoch zvierat,
  • výskum a vývoj nových antimikrobiálnych stratégií a inhibítorov mechanizmov rezistencie.