Do radu Anura patria žaby a ropuchy. Podľa počtu druhov sú Anura najpočetnejšími žijúcimi obojživelníkmi. Celkovo je známych približne 7 400 druhov obojživelníkov a z toho približne 6 500 patrí do radu Anura.

Definícia a taxonómia

Rozdiel medzi pojmami „žaba“ a „ropucha“ nie je v taxonomickom zmysle pevne stanovený. V bežnom jazyku sa rozlišuje podľa vzhľadu a spôsobu života: hladká, vlhká koža a štíhle telo sa často nazývajú „žaby“, zatiaľ čo druhy s drsnejšou, bradavičnatou kožou sú označované ako „ropuchy“. Toto rozdelenie však nemá pevný systematický základ: konvergentná evolúcia spôsobila, že podobné znaky sa vyvinuli nezávisle u rôznych skupín. Jediná čeľaď, ktorá nesie všeobecné pomenovanie „ropuchy“, je čeľaď Bufonidae (»pravé ropuchy«), hoci názov „ropucha“ sa používa aj pre druhy z iných čeľadí.

Vzhľad a telesná stavba

Väčšina anúr má kompaktné, zvyčajne bezchvosté telo, vystúpené oči a rozvetvený jazyk. Typické znaky zahŕňajú:

  • krátke predné končatiny a dlhé robustné zadné nohy – prispôsobenie na skákanie a plávanie;
  • pavučinovité prsty na nohách a často aj na rukách u druhov prispôsobených na plávanie – pavučinovité prsty na rukách a nohách;
  • v mnohých druhoch viditeľná Bubienková membrána (tympanum), ktorá sa nachádza medzi očami a ušami a slúži na príjem zvuku;
  • koža, ktorá môže byť hladká a vlhká alebo drsná a bradavičnatá – pri ropuchách sú často prítomné jedové žľazy produkujúce jedovatý sliz;
  • drobné zuby prítomné u mnohých druhov na horných čeľustiach (maxilárne, vomerínne). Spodná čeľusť je u mnohých druhov bez zubov.

Hladká koža u mnohých druhov umožňuje prenos plynov cez povrch tela – cutánna respirácia – preto žaby často preferujú vlhké prostredie. str. 6

Adaptácie

Anury majú bohatú škálu adaptácií na rôzne biotopy:

  • Skoky: dlhé a silné zadné končatiny im umožňujú rýchle skoky a únik pred predátormi. Niektoré druhy prekonajú niekoľkonásobok svojej telesnej dĺžky pri jednom skoku.
  • Arboreálne prispôsobenia: stromové či lezecké žaby (Stromové žaby) majú lepkavé prsty a špecializované podušky, ktoré im umožňujú prichytenie na hladkých povrchoch.
  • Vodné znaky: plávacie blany medzi prstami, hydrodynamické telo a schopnosť zadržiavať dych pri ponore.
  • Obrana: jedovaté látky v koži (napr. jedovaté šípové žaby) alebo bradavičnaté žľazy u ropúch; aposematické (výstražné) sfarbenie u jedovatých druhov; maskovanie u nenápadných druhov.
  • Fosorizácia a torpor: niektoré druhy dokážu prečkať obdobia sucha alebo chladu hibernáciou či estivačným správaním (vykopávajú si úkryty, kryjú sa blatom).
  • Reprodukčné stratégie: od klásania množstva vajíčok vo vode až po starostlivosť o potomstvo, vrátane nosenia pulcov na chrbte alebo v kožných záhyboch; niektoré druhy majú priame vývinové štádium (bez voľného pulca).

Rozmnožovanie a vývoj

Najčastejší životný cyklus zahŕňa vonkajšie oplodnenie vo vode: samica znáša vajíčka, z ktorých sa vyliahnu pulce (larvy) dýchajúce žiabrami a žijúce vo vode. Pulce postupne prechádzajú metamorfózou – vznikajú zadné a predné končatiny, zanikajú žiabry a vznikajú pľúca a dospelé telo. Existujú však významné varácie: niektoré druhy stavajú hniezda zo peny, niektoré prenášajú vajíčka alebo mláďatá na tele jedinca, a niekoľko druhov má priamy vývin, kde sa z vajíčka vyliahne priamo malá žabka bez voľného puličieho štádia.

Strava a správanie

Väčšina dospelých anúr je predátorská: lovia hmyz, pavúky, malé kôrovce a iné drobné bezstavovce; väčšie druhy môžu chytať malé stavovce. Pulce sú často bylinožravé alebo všežravé, pričom sa živia riasami, detritom a mikroorganizmami. Mnohé druhy využívajú lepkavý, vysúvateľný jazyk na chytanie koristi.

Senzorické schopnosti a komunikácia

Anury majú dobre vyvinuté zmysly: oči s výborným zorným poľom, otvory s bubienkom (Bubienkovú membránu) na vnímanie zvukových signálov a chemoreceptory v koži a v zakončeniach jazyka. Samci mnohých druhov produkujú hlasné spevy a volania na pritiahnuie samíc alebo na vymedzenie teritória.

Rozšírenie a biotopy

Anury osídľujú takmer všetky kontinenty okrem Antarktídy a obývajú širokú škálu biotopov: tropické pralesy, polopúšte, lúky, vysokohorské oblasti, sladkovodné nádrže i mestské oblasti. Mnohé druhy preferujú vlhké prostredia, iné sú prispôsobené na život v suchších oblastiach vďaka odlišnej koži a reprodukčným stratégiám.

Jedovaté druhy

Niektoré žaby disponujú toxínmi dostatočne silnými na spôsobenie vážnych zdravotných problémov u ľudí. Do podradu Neobatrachia patria druhy ako jedovaté šípové žaby a predstavitelia čeľade Mantellinae, ktoré môžu obsahovať nebezpečné alkaloidy. Tieto toxíny si často živočíchy neprodukujú samy, ale získavajú ich z potravy (napr. z chemických zlúčenín v konzume hmyzu). str. 8

Poznámky k pohlavnému dimorfizmu

U niektorých druhov sa prednosťne vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus. Napríklad u Africkej býčej žaby (a u ďalších druhov) môžu byť samce výrazne väčšie alebo robustnejšie než samice, čo súvisí so súbojmi o hniezdne miesta či o samice.

Ohrozenia a ochrana

Žaby a ropuchy čelia mnohým hrozbám: strata biotopov, znečistenie vôd, invazívne druhy, klimatické zmeny a šírenie chorôb (najmä chytridiomykóza spôsobená hubou Batrachochytrium dendrobatidis). Mnohé druhy sú v dôsledku týchto faktorov ohrozené až kriticky ohrozené. Ochrana zahŕňa zachovanie biotopov, monitorovanie populácií, biosekuritné opatrenia a v niektorých prípadoch chov v zajatí a reintrodukciu.

Záver

Anura predstavujú mimoriadne rozmanitú a ekologicky významnú skupinu obojživelníkov. Ich morfológia, správanie a rozmnožovacie stratégie sú výsledkom dlhodobej evolúcie, ktorá im umožnila usadiť sa v rôznych prostrediach po celom svete. Zároveň sú citlivými indikátormi zdravotného stavu ekosystémov, preto je ich sledovanie a ochrana dôležitá pre udržanie biodiverzity.