Chazari boli polokočovný turkický národ, ktorý sa v 6. – 10. storočí n. l. etabloval v oblasti európskej a stredoázijskej stepi. V tomto období vytvorili v Rusku štát známy ako Chazaria. Ich pôvod súvisí so západoturkickým kaganátom na eurázijskej stepi — časť obyvateľstva sa presunula na západ po tom, čo ho dobyla tchangská Čína.
Poloha, územie a význam
Chazaria sa rozkladala na rozľahlom území od volžsko-donských stepí po Krym a Kaukaz. Vďaka svojej strategickej polohe ovládala dôležité obchodné trasy — bola významným centrom tranzitného obchodu a zastávkou na Hodvábnej ceste, ktorá prepájala Čínu, Blízky východ a Kyjevskú Rus. Počas približne troch storočí (asi 650–965) si Chazari udržiavali vplyv nad rozsiahlymi stepnými oblasťami a pobrežím Kaspického mora.
Politická organizácia a armáda
Chazarské štátne zriadenie malo prvky stepnej konfederácie i centrálnej moci. Tradične sa uvádza dvojitá hlava vlády: ceremoniálny vládca nazývaný chagan (khagan) a výkonný náčelník (tzv. bek alebo tudun), ktorý riadil armádu a správu. Ich armáda kombinovala jazdecké kočovné jednotky so žoldnierskymi kontingentmi a miestnymi opevneniami, ktoré strážili obchodné cesty a priechody cez Kaukaz.
Hospodárstvo a obchod
Hospodárstvo Chazarov bolo mnohostranné: kombinovalo pastierstvo polokočovných skupín, poľnohospodárstvo v údolí riek a mestské remeslá v centrách na obchodných trasách. Chazaria profitovala z prechodu tovarov medzi východom a západom — prechádzali ňou hodváb, korenie, kovy, kože i otroci. Ako medzinárodné obchodné centrum získavala aj dane a clá od karaván a lodí prechádzajúcich cez jej územie.
Náboženstvo a konverzia na judaizmus
Pôvodné náboženstvá Chazarov súviseli s tengrizmom, typickým pre mnohé stepné turkotatárske skupiny, a s ďalšími šamanskými praktikami — tak, ako u Hunov a iných Turkov. Súčasne bola Chazaria nábožensky pluralitná: v mestách a obchodných centrách boli rozšírené aj abrahámovské náboženstvá.
Podľa stredovekých prameňov a korešpondencie židovských učeníkov došlo v 8. alebo 9. storočí k formálnej konverzii časti chazarskej elity na judaizmus. Najznámejšia tradícia pomenúva panovníka Bulana (alebo Bulan) ako iniciátora tohto obratu, a spomínajú sa aj neskorší židovskí vládci a hodnostári (mena ako Obadiah, Hezekiah, Joseph sa objavujú v židovských listinách). Moderní historici sa však zhodujú, že konverzia sa s najväčšou pravdepodobnosťou týkala predovšetkým vládnucej vrstvy a časti dvora, zatiaľ čo väčšina obyvateľstva zostala nábožensky rozmanitá.
Otvorenosť náboženského života a prítomnosť židovských komunít v mestách viedli k tomu, že Chazaria bola miestom, kde sa stretávali židia, kresťania, moslimovia a pohanské kmene — často žili vedľa seba a obchodne i politicky spolupracovali.
Vzťahy s okolitými mocnosťami
Chazaria ležala medzi veľmocami svojej doby — Byzantskou ríšou, stepnými kočovníkmi na severe a Umajjovským kalifátom (neskôr aj Abbásovcami) južnej a juhozápadnej Ázie. Ako bufferový štát často spolupracovala s Byzanciou — pomáhala jej napríklad brániť obchodné a hranicové záujmy proti Sasánovskej perzskej ríši a neskôr voči arabským expanziám. Spojenecké vzťahy s Byzanciou sa však menili a koncom 9. až začiatkom 10. storočia stratila Chazaria časť svojho prestíže a podpory. V rokoch 965–969 ju nakoniec podrobuje expanzia Kyjevská Rus.
Pád ríše a dedičstvo
Chazaria postupne slábla v dôsledku vnútorných sporov, tlaku susedov (najmä síl ruských kniežat) a zmien v obchodných trasách. Zlomovým momentom bol vpád kniežaťa Svjatoslava Igoreviča z Kyjevskej Rusi v 60. rokoch 10. storočia, ktorý zlomil vojenskú moc Chazarov a spôsobil úpadok centrálnej moci. Po rozpade ríše sa časť obyvateľstva asimilovala do susedných etník a politických útvarov; niektoré židovské komunity zanechali trvalejší kultúrny odkaz v regióne.
Historické zdroje a súčasný výskum
Informácie o Chazaroch pochádzajú z rôznych stredovekých prameňov: byzantských, arabských, židovských a slovanských textov, ako aj z archeologických nálezov. Medzinárodná a interdisciplinárna archeológia postupne dopĺňa obraz o každodennom živote, mestách a pohrebných praktikách. Napriek tomu zostáva množstvo otázok otvorených — szczególnie ohľadom rozsahu konverzie na judaizmus, demografickej štruktúry a kultúrnych väzieb.
Kontroverzie o pôvode dnešných populácií
Niekedy sa uvádza hypotéza, že z Chazarov by mohli pochádzať niektoré neskoršie skupiny obyvateľstva, napríklad Kozáci, moslimskí Kumykovia či Židia, vrátane teórií o prítomnosti chazarských prívlastkov v pôvode aškenázskych Židov, avšak toto zostáva predmetom veľkej diskusie. Väčšina odborníkov dnes považuje za nepravdepodobné, že by masový národný prechod alebo priame genealogické prepojenie medzi Chazarami a väčšinou súčasných aškenázskych komunit zahŕňalo veľké časti populácie. Genetické štúdie priniesli zmiešané a často nejednoznačné výsledky; pre historikov sú dôležité kombinované dôkazy jazykové, archeologické a písomné.
Zhrnutie: Chazari boli významnou politickou a obchodnou silou v stredovekej Eurázii — multi-etnickým a multi-náboženským štátom, ktorý zohrával dôležitú úlohu ako nepriehľadný článok medzi východom a západom. Konverzia časti elít na judaizmus a komplexné medzinárodné vzťahy z nich urobili predmet živého záujmu historikov, no mnohé aspekty ich spoločnosti zostávajú predmetom odborného skúmania a diskusie.