Lupina, v Severnej Amerike často písaná lupina, je spoločný názov pre príslušníkov rodu Lupinus z čeľade Fabaceae.

Rod zahŕňa 150-200 druhov a má široké rozšírenie v Stredomorí - Subgen. Lupinus a v Amerike - Subgen. Platycarpos (Wats.) Kurl.

Tieto druhy sú väčšinou bylinné trvalky vysoké 0,3 - 1,5 m, ale niektoré sú jednoročné rastliny a niekoľko je kríkov vysokých až 3 m, pričom jeden druh, Lupinus jaimehintoniana, je strom vysoký 8 m s kmeňom s priemerom 20 cm z mexického štátu Oaxaca. Majú charakteristický a ľahko rozpoznateľný tvar listov s mäkkými zelenými až sivozelenými alebo striebornými listami s čepeľami zvyčajne dlaňovito rozdelenými na 5 až 17 lístkov alebo zredukovanými na jeden lístok u niekoľkých druhov z juhovýchodnej časti Spojených štátov; u mnohých druhov sú listy chlpaté so striebornými chĺpkami, často husto. Kvety sa vytvárajú v hustých alebo otvorených okolíkoch na vzpriamenom klase, každý kvet je 1 - 2 cm dlhý, má typický tvar hrachového kvetu s horným "štandardom", dvoma bočnými "krídlami" a dvoma spodnými okvetnými lístkami zrastenými ako "kýlom". Plodom je struk obsahujúci niekoľko semien.

Popis a morfológia

Lupiny sa vyznačujú výraznými dlaňovito delenými listami a typickým papilionóznym kvetom, ktorý priťahuje hlavne včely a čmeliaky. Kvety môžu mať rôzne farby — biele, žlté, ružové, červené, fialové alebo modré — často sú usporiadané do stálozelených alebo sezónnych súkvetí. Plody sú suché struky, ktoré sa pri dozretí často roztrhnú a uvoľnia semienka.

Korene lupín sú často bohato vetvené a vytvárajú korienkové hrčky (noduly) obsahujúce symbiotické baktérie (rhizobium), ktoré fixujú atmosférický dusík. Vďaka tomu sú lupiny schopné rásť aj na chudobnejších pôdach a zlepšovať ich úrodnosť.

Rozšírenie a taxonómia

Rod Lupinus má centrálnu diverzitu v Amerike (najmä v západnej Severnej Amerike a v Andách v Južnej Amerike), no niektoré druhy sú pôvodné aj v Stredomorí a severnej Afrike. Ako bolo uvedené, rod sa tradične delí na subgenera, napríklad Subgen. Lupinus (starý svet) a Subgen. Platycarpos (nový svet).

Ekologická úloha

Lupiny často kolonizujú narušené, piesčité alebo kamenisté stanovištia, kde prispievajú k stabilizácii pôdy a obohacovaniu pôdneho dusíka. Ich kvety sú dôležitým zdrojom nektáru a peľu pre opylovače, najmä pre rôzne druhy včiel. Niektoré introdukované druhy (napr. záhradný lupín) sa môžu stať invazívnymi a meniacimi spoločenstvá pôvodnej flóry.

Význam a využitie

  • Ornamentálne: Mnohé druhy, predovšetkým Lupinus polyphyllus (záhradný lupín), sú obľúbené v okrasných záhradách pre svoje farebné klasy kvetov.
  • Poľnohospodárstvo: Lupiny sa používajú ako zelené hnojivo (zlepšujú pôdu viazaním dusíka), pri osevných postupoch a ako krmovina. Nie všetky druhy sú však vhodné na kŕmenie bez úpravy kvôli alkaloidom.
  • Potravinárstvo: Niektoré druhy sú konzumované — napr. Lupinus albus (biely lupín), Lupinus angustifolius a Lupinus mutabilis — ich semená sú bohaté na bielkoviny. Semená však často obsahujú horké a toxické alkaloidy (napr. lupanín), ktoré je potrebné odstrániť namáčaním a vyluhovaním (proces zvaný "odpiraťovanie" alebo debittering).
  • Priemysel: Extrakty z lupín sa skúmajú ako zdroj bielkovín pre potravinárske produkty (napr. lupinová múka) a ako alternatívne bielkoviny v rastlinnej výžive.

Pestovanie a starostlivosť

Lupiny sú vo všeobecnosti nenáročné — preferujú slnečné až polotienisté stanoviská a dobre priepustné pôdy. Mnohé druhy znesú chudobnejšie pôdy vďaka symbióze s rhizobium. Rozmnožujú sa najčastejšie zo semien; niektoré trvalky môžu byť množené aj delením trsov. Pre vyšší úžitok v poľnohospodárstve sa často používajú inokulačné prípravky s vhodnými kmeňmi rhizóbii.

Choroby, škodcovia a bezpečnosť

Medzi bežné problémy pri pestovaní patria napadnutie voškami, strupovcami a rôznymi húbami (napr. pleseň, šedá hniloba). V niektorých oblastiach môžu semienka trpieť napadnutím hmyzu a hlodavcami.

Treba dbať na to, že lupinové semená môžu obsahovať toxické alkaloidy, a preto pri konzumácii treba používať vhodné spracovanie. Ľudia s alergiou na bôbovité (Fabaceae) môžu byť senzibilizovaní aj na lupiny; v Európskej únii sú výrobky s lupinou označované ako alergén.

Ohrozenie a ochrana

Pár druhov lupín sú ohrozené v dôsledku straty prirodzených biotopov, fragmentácie populácií a invázie cudzorodých druhov. Ochrana zahŕňa zachovanie stanovišť, ex situ konzerváciu semien v semenárskych bankách a špecifické programy pre endemické druhy.

V prípade záujmu o pestovanie lupín v záhrade odporúčame vybrať druhy vhodné pre danú klimatickú zónu, sledovať potrebu odstraňovania odumretých súkvetí (na predlženie kvitnutia alebo naopak na zber semien) a pri využití v strave si overiť, či sú semená vhodne pripravené a bezpečné na konzumáciu.