Manyogana

Man'yōgana je najstarší známy zvukový systém písania japonského jazyka. Keď sa kandži, teda čínske znaky používané na zápis japončiny, dostali do Japonska približne v 4. storočí nášho letopočtu cez Kórejský polostrov, používali sa len na zápis čínskeho jazyka. Aj keď čínština nebola pre Japoncov materinská, klasické čínske písmo napriek tomu Japonci z vyšších vrstiev intenzívne študovali. O nejaký čas neskôr, hoci presný čas nie je známy, sa čínske znaky, ktoré sa v Japonsku začali označovať ako kandži, prvýkrát používali na zápis japonského jazyka približne v 6. storočí n. l., hoci mali silný čínsky vplyv.

Zistiť, ako správne napísať čínsky znakový systém, aby zodpovedal japonskému jazyku, bolo dosť náročné, keďže medzi čínštinou a japončinou boli také veľké rozdiely. Napríklad čínština má SVO (subjekt - sloveso - objekt) slovosled (t. j. jem suši), zatiaľ čo japončina má SOV slovosled (t. j. jem suši). Okrem toho, zatiaľ čo čínske morfémy, teda najmenšie významové časti slova, sú zvyčajne jednoslabičné, teda majú len jednu slabiku, japonské slová boli často viacslabičné, teda majú dve alebo viac slabík. Príkladmi sú 山, 魚, 中, 国, 人, 多, 速 a 見. V mandarínskej čínštine, najpoužívanejšom čínskom dialekte na svete, sa tieto morfémy vyslovujú shān, yú, zhōng, guó, rén, duō, sù a kàn v tomto poradí, pričom všetky majú len jednu slabiku. V pôvodnej japonskej výslovnosti sa však tieto morfémy vyslovujú yama, sakana, naka, kuni, hito, oo, haya a mi(ru). Všetko komplikuje skutočnosť, že posledné tri kandži sa v japončine takmer nikdy nepíšu samostatne, ak vôbec, pretože sa zvyčajne používajú v prídavných menách, slovesách a príslovkách.

Písanie samotných znakov je v čínštine často v poriadku, pretože čínština je analytický jazyk, teda jazyk, v ktorom je gramatika štruktúrovaná podľa poradia slov, ale japončina je vysoko skloňovacia, čo znamená, že gramatika je štruktúrovaná podľa koncoviek slov. Z tohto dôvodu majú slovesá, prídavné mená a príslovky takmer vždy aspoň dve morfémy, pričom prvá je derivačná morféma, teda časť slova s koreňovým významom, a druhá a ďalšie po nej sa nazývajú skloňovacie morfémy, teda časti slova pridané na vyjadrenie gramatickej príslušnosti slova. Napríklad slovo, ktoré používa znak 見, je 見る mi(ru), kde prvá morféma, kandži je 見 a jej výslovnosť je mi, má koreňový význam "vidieť", druhá slabika ru ukazuje, že slovo je sloveso, čím sa z neho stáva slovo "vidieť". Prídavné meno 多い oo(i) sa skladá z morfémy 多 oo, ktorá znamená "mnoho", a morfémy い i, čo ukazuje, že slovo je prídavné meno. Poslednými príkladmi sú dve slová 速い haya(i) a 速く haya(ku). Zatiaľ čo prvou morfémou v oboch slovách sú dve slabiky 速 haya, čo znamená "rýchlo", い i v 速い robí zo slova prídavné meno, zatiaľ čo く ku v 速く hayaku mení slovo na príslovku, čím sa slovo stáva "rýchlo".

Kvôli mnohým rozdielom medzi čínštinou a japončinou sa musel čínsky znakový systém zmeniť tak, aby vyhovoval hovorenej japončine, ak mu mali rozumieť rodení Japonci. Prvým riešením, s ktorým Japonci prišli, bolo používanie čínskych znakov pre ich výslovnosť a nie pre význam slova. Tieto znaky sa nazývali man'yōgana, čo dostalo názov podľa Man'yōshu, zbierky japonských básní, ktoré písali japončinu pomocou man'yōgana. Zatiaľ čo čínske znaky používané pre ich význam sa stali známymi ako kandži, čínske znaky používané len pre výslovnosť sa stali známymi ako man'yōgana. Man'yōgana pozostávala z približne 970 čínskych znakov, ktoré sa mohli použiť na reprezentáciu približne 90 rôznych morfém používaných v japonskom jazyku.

Napríklad, hoci znak 山 znamená v japončine "hora", samotný znak sa zvyčajne používal len pre čínske výpožičky alebo slová prevzaté z čínštiny, ako napríklad 富士山 Fuji-san, čo znamená "hora Fudži"，火山kazan, čo znamená "sopka"， a 山村 sanson, čo znamená "horská dedina". Pri slovách prevzatých z čínštiny sa namiesto kun'yomi alebo pôvodnej japonskej výslovnosti používa on'yomi (v japončine je on'yomi pre やま san, zan, sen alebo zen) alebo výslovnosť prevzatá z čínštiny. V počiatkoch japonského písma sa pôvodné japonské slová zväčša písali pomocou man'yōgana namiesto kandži. Napríklad, hoci kandži pre slovo "hora" je 山 a kun'jomi pre toto slovo je yama, pôvodné japonské slovo by sa písalo ako 耶麻, 八馬, 矢間, 也麻 atď., aby sa odlíšilo od čínskej výpožičky alebo kango.

Moderná japonská veta by sa dala napísať takto: 私はすしを食べます Watashi-wa sushi-o tabemasu (čo znamená: jem sushi), tá istá veta napísaná celá v man'yōgana by mohla byť napísaná ako 和多氏巴寿司鳥他邊麻須, čo by jej dalo viac čínsky vzhľad. Alebo, ak by niekto chcel zachovať všetky kandži rovnaké, ale nahradiť všetky moderné kany, veta by vyzerala takto 私巴寿司鳥食邊麻須.

Hoci man'yōgana poskytla Japoncom prostriedok na vyjadrenie hovorenej japončiny na papieri, vety napísané v man'yōgana sa čítali pomerne ťažko. Keďže čínske znaky sa používali na vyjadrenie významu slov aj na výslovnosť, mohlo dôjsť k mnohým zmätkom, keď rodený Japonec čítal niečo napísané v kanji aj v man'yōgana. Vyššie uvedené príklady v man'yōgane by bolo ťažké prečítať aj pre rodeného Japonca, najmä pre moderného Japonca. Okrem toho bolo rýchle zapísanie všetkého takmer nemožné, pretože na zapísanie jednoduchej japonskej slabiky bol potrebný celý čínsky znak, pričom niektoré z nich mohli byť napísané až 30 ťahmi pera.

Aby bolo možné písať rýchlejšie, používať menej písaných znakov a ľahšie čítať, japonskí autori vytvorili jednoduchšie kana alebo písané znaky na vyjadrenie japonských slabík. Budhistickí mnísi vytvorili katakanu tak, že používali len časti kandži, aby mohli rýchlejšie zapisovať hovorené učenie. Ženy z vyšších vrstiev používali kandži, ktoré poznali, a písali ich kurzívou. Tie sa stali známe ako hiragana. Aj keď boli vytvorené samostatne, neskôr nahradili man'yōganu ako hlavný systém písania založený na zvukoch. Hoci väčšina zvukových písiem dnes používa hiraganu a katakanu, man'yōgana sa stále používa na zápis niektorých moderných japonských slov.

Tieto príklady sa nazývajú ateji. Niektoré príklady zahŕňajú 寿司 sushi, 亜細亜 Ajia (Ázia)、亜米利加 Amerika (Amerika)、仏蘭西 Furansu (Francúzsko)、阿弗利加 Afurika (Afrika)、沢山 takusan a 珈琲 kōhī (káva)。

Niekedy, ako napríklad v prípade 仏蘭西, ide o staré hláskové podoby názvov miest pred tým, ako sa Japonci rozhodli všetky nečínske výpožičky nahradiť katananou. Inokedy sa používa ateji, pretože čínske znaky sú v rôznych krajinách známejšie ako hiragana a katana, príkladom je, že Číňania dokážu rozpoznať 寿司, keďže oba znaky existujú aj v čínštine, a nie すし, keďže ani jeden z nich v čínštine neexistuje. Zatiaľ čo čínske znaky pre "kávu" sú 咖啡, japonské 珈琲 je dostatočne blízke, aby to Číňania mohli s trochou odhadu zistiť.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je Man'yōgana?

Otázka: Kedy sa kandži prvýkrát dostalo do Japonska?

Otázka: V čom sa čínština a japončina líšili, pokiaľ ide o písmo?

Otázka: Čo sa urobilo preto, aby rodení Japonci porozumeli kandži?

Otázka: Čo nahradilo man'yōgana ako systém písania založený na zvukoch?

Otázka: Existujú nejaké moderné príklady slov napísaných pomocou man'yōgana?

Hľadajte podľa písmena