Napalm je súhrnný názov pre skupinu silne horľavých, zahustených kvapalín používaných vo vojenstve ako zápalné látky. V bežnej reči sa často hovorí o „benzíne v želé“ — ide o palivo upravené tak, aby bolo viskózne a lepilo sa na povrchy a tkanivá, čím zvyšuje ničivý a opaľujúci účinok horenia. Napalm horí pomalšie a s väčšou priľnavosťou než obyčajné kvapalné palivá a jeho cieľom je vyvolať rozsiahle požiare a ťažké popáleniny.

Vznik a pôvod názvu

Napalm vyvinul tím harvardských chemikov v USA počas druhej svetovej vojny pod vedením Louisa Fiesera. Názov napalm vznikol z prvých použitých zložiek — sú to skráteniny slov nafténová a palmitová, pretože v počiatočných receptúrach sa ako zahusťovadlá používali koprecipitované soli hliníka kyseliny nafténovej a palmitovej. Hlavným praktickým dôvodom vývoja napalmu bolo zlepšenie vlastností zápalných kvapalín: nová zmes sa menej rozstrekovala, lepšie priľnula a umožnila bezpečnejšie (a efektívnejšie) použitie v plameňometoch a v leteckých či námorných zápalných bombách.

Zloženie a varianty

Originálne formuly používali zložité kovové soli ako zahusťovadlá; neskôr sa vyvinuli jednoduchšie a lacnejšie látky. Moderný a najznámejší variant sa nazýva napalm‑B — ide o „gélový benzín“ vyrobený pridávaním polymérov k ropnému palivu. V literatúre sa uvádza, že napalm‑B vzniká kombináciou látok ako benzén a polystyrén, pričom výsledkom je viskózna, lepivá hmota schopná horieť dlhú dobu. (Poznámka: v tomto článku ide o popis zloženia a účinkov; nie sú tu uvedené technologické postupy výroby ani presné pomery zložiek.)

Vojenské použitie

Napalm používali predovšetkým americké a spojenecké sily v rôznych konfliktoch 20. storočia — v druhej svetovej vojne, v Kórejskej vojne a najviac je s ním spájaná vietnamská vojna. Používal sa v plameňometoch, v leteckých náletoch ako zápalné bomby alebo pri čistení terénu (napríklad pristávacích zón pre vrtuľníky). Napalm je navrhnutý tak, aby horel konštantnou rýchlosťou, dobre priľnul k materiálom a vytváral rozsiahle a ťažko kontrolovateľné požiare.

Fyzikálne a toxikologické účinky

Okrem priameho ohňa má napalm niekoľko ďalších nebezpečných účinkov: horenie napalmu môže rýchlo spotrebovať kyslík v okolí, čo zhoršuje dýchanie a môže viesť k uduseniu, a pri spaľovaní sa uvoľňuje veľké množstvo jedovatých plynov vrátane oxidu uhoľnatého. Napalmové kúsky priľnú k telu alebo odevu, spôsobujú hlboké a ťažko liečiteľné popáleniny, časté sú sekundárne infekcie a trvalé zdravotné následky.

Historický kontext

Hoci napalm je vynálezom 20. storočia, zapadá do omnoho staršej tradície používania zápalných zbraní — od starovekého gréckeho ohňa až po plameňomety, ktoré sa masovo uplatnili už počas prvej svetovej vojny. Počas moderných konfliktov sa techniky aj formuly zápalných látok menili, no funkčný princíp zostal podobný: vytvoriť dlhotrvajúci, ťažko uhasiťelný oheň na zničenie materiálu a demoralizáciu protivníka.

Etika, verejná reakcia a právo

Použitie napalmu vyvolalo veľkú medzinárodnú kritiku, najmä kvôli rozsiahlym civilným utrpeniam a šokujúcim obrazom popálených obetí (napríklad počas vietnamského konfliktu). V dôsledku týchto obáv vznikli snahy obmedziť alebo regulovať používanie zápalných zbraní v medzinárodnom humanitárnom práve. Najdôležitejším právnym nástrojom súboru obmedzení je Protokol III k Dohode o niektorých konvenčných zbraniach (CCW), ktorý obmedzuje použitie zápalných zbraní proti civilnému obyvateľstvu a stanovuje pravidlá pre ich použitie v blízkosti civilistov. Mnohé štáty sa zaviazali obmedziť alebo zastaviť ich používanie.

Dôsledky pre zdravie a životné prostredie

Okrem okamžitých popálenín má spaľovanie napalmu dlhodobé environmentálne následky: kontaminácia pôdy a vody, zvyškový toxický popol a vytváranie ťažko rozložiteľných látok v mieste zásahu. Pre civilné obyvateľstvo a záchranárov predstavujú popáleniny spôsobené napalmom aj náročnú a zdĺhavú liečbu s trvalými následkami na kvalitu života obetí.

Zhrnutím, napalm je účinná, ale kontroverzná zápalná látka so silnými ničivými účinkami na materiál i ľudí. Jej používanie vyvolalo významné etické a právne otázky a viedlo k medzinárodným obmedzeniam.