Novoasýrska ríša

Novoasýrska ríša bola ríšou v Mezopotámii v dobe železnej. Počas svojej existencie v rokoch 911 - 609 pred n. l. bola dovtedy najväčšou ríšou na svete a uplatňovala mnohé rané techniky imperializmu, ktoré sa stali bežnými v neskorších ríšach. Podľa mnohých historikov to bola prvá skutočná ríša v dejinách. Bola tiež priekopníkom mnohých taktík, napríklad vyzbrojovania sa železnými zbraňami a používania pokrokovej, účinnej vojenskej taktiky.

Po výbojoch Adad-nirariho II. v roku 900 pred n. l. sa Novoasýrska ríša stala nástupcom Starej asýrskej ríše (2025 - 1378 pred n. l.) a Strednej asýrskej ríše (1365 - 934 pred n. l.) a ovládla staroveký Blízky východ, východné Stredomorie, Malú Áziu a Kaukaz, a časti Arabského polostrova aj severnej Afriky, pričom si podmanila a pretrvala dlhšie ako ich súperi, napríklad Babylóniu, Elam, Perziu, Urartu, Lýdiu, Médiu, Frýgiu, Kimmerijcov, Izrael, Judsko, Feníciu, Novobabylonskú ríšu, Kanaán, Kušitskú ríšu a staroveký Egypt.

Ríša sa začala rúcať v roku 631 pred Kr., keď zomrel Aššurbanipal a došlo k mnohým občianskym vojnám, čo umožnilo Kiaxareovi, kráľovi Perzie a Médie, uzavrieť spojenectvo s Nabopolasarom, vládcom Babylónie a Kimmerie, a napadnúť Asýriu. Asýria sa spojila s Egyptom, ale obe krajiny padli pri páde Harránu v roku 609 pred Kr. Druhé obliehanie Harránu definitívne ukončilo Asýriu. Aj dnes však v Iráne, Iraku a inde stále žijú Asýrčania.

História

911-859 PRED N. L.

Vďaka výpravám Adad-nirariho II. sa Asýria stala veľmocou po tom, ako zvrhla dvadsiatu piatu dynastiu Egypta a dobyla Elam, Urartu, Médiu, Perziu, Mannéu, Gutiu, Feníciu/Kanaán, Arábiu, Izrael a Judsko, Filištínsko, Edóm, Moáb, Samarru, Kilikiu, Cyprus, Chaldejsko, Nabatejsko, Commagene, Dilmun, Šutu a Novohetitov, ako aj odstránenie Núbijcov, Kušitov a Etiópčanov z Egypta a vynútenie si poplatku od Frýgie a ďalších. Okrem toho on a jeho nástupcovia dobyli oblasti, ktoré boli predtým len do istej miery pod asýrskou kontrolou, a deportovali Aramejcov a Húrijcov. Potom dvakrát zaútočil a porazil Šamaš-mudammika z Babylónie a opäť jeho nástupcu Nabu-šuma-ukina I.

Aj ďalší traja králi boli rovnako agresívni. Tukulti-Ninurta II. v roku 891 pred n. l. vystriedal Adad-nirariho II. a expandoval do Malej Ázie a pohoria Zagros, kým ho v roku 883 pred n. l. vystriedal Aššurnasirpal II., ktorý získal späť väčšinu územia strateného po páde Strednej asýrskej ríše v roku 1100 pred n. l. a ukončil povstanie vyvolané Lullibmi a Gutianmi. On a jeho nástupca a syn Šalmaneser III. boli známi svojou bezohľadnosťou a politikou deportácií, ako aj láskou k umeniu. Aššurnasirpal II. tiež presunul hlavné mesto do Kalhu.

859-783 PRED N. L.

Každoročné výpravy za vlády Šalmanesera III. umožnili premeniť hlavné mesto na vojenský tábor a obsadiť dôležitých súperov. Babylon bol obsadený a Babylónia sa dostala pod asýrsku nadvládu, avšak bitka pri Karkare v roku 853 pred n. l. proti aramejským štátom sa skončila patom. V roku 849 pred n. l. bol obsadený Karcheméš a v roku 842 pred n. l. bol Damask nútený platiť tribút, rovnako ako Týr a Sidón, ktoré boli v roku 841 pred n. l. súčasťou Fenície.

V roku 828 pred n. l. sa začala občianska vojna, keď sa jeho najstarší syn Aššur-nadin-aplu a 27 miest vzbúrilo proti správcom Asýrie, čo umožnilo Babylónii, Médom, Mannám, Aramejcom, Novochetitom a Peržanom z veľkej časti získať späť svoju krajinu a Urartu posilniť svoj vplyv v regióne. Druhý syn Aššurnasirpála Šamši-Adad V. nakoniec ukončil občiansku vojnu v roku 824 pred n. l., teda v tom istom roku, ako zomrel jeho otec, a takmer celý zvyšok svojej vlády sa snažil znovu dobyť stratené územia pred svojou smrťou v roku 811 pred n. l., keď ho v roku 806 pred n. l. vystriedala jeho manželka, kráľovná Sammuramat a potom jeho syn Adad-nirari III.

Adad-nirari III. bol agresívny monarcha, ktorý vtrhol do Levanty, podmanil si Aramejcov, Feničanov, Filištíncov, Izraelitov, Novochetitov a Edomitov, posilnil daň Damasku, vtrhol do Perzie a podmanil si Peržanov, Médov a Mannov až po Kaspické more a podmanil si chaldejské kmene a kmene Sutu v južnej Mezopotámii.

783-745 PRED N. L.

Po smrti Adad-nirariho III. v roku 783 pred n. l. nastalo obdobie stagnácie, keď Šalmaneser IV. pred svojou smrťou v roku 773 pred n. l. viedol len menšie víťazstvá proti Urartu počas bitky pri Til Barsip, Aramejcom a Novochetitom. Ďalší súbor občianskych vojen sužoval vládu Aššur-dana III. vládnuceho v rokoch 772 - 754 pred n. l. a Aššur-nirariho IV. v rokoch 754 - 745 pred n. l., pričom došlo k povstaniam v Aššure, Arrapke a Guzane, neúspešnej invázii do Aram-Naharaimu alebo Babylónie, vypuknutiu moru a zatmenia Slnka, ktoré sa považovalo za zlé znamenie. Aššur-nirari IV. bol zosadený generálom Puluom, ktorý si po nástupe do funkcie kráľa zmenil meno na Tiglat-Pileser III. v roku 745 pred n. l. a vrátil Asýriu späť.

744-727 PRED N. L.

Hneď ako sa Tiglat-Pileser v roku 744 dostal na trón, Asýriu ohrozovala občianska vojna aj mor, zatiaľ čo vojna s Uratrom bola prehratá. Tiglat Pileser III. však vykonal obrovské zmeny v štruktúre Asýrie, čím zlepšil jej bezpečnosť a efektívnosť. Provincie

NEÚPLNÉ

Otázky a odpovede

Otázka: Čo bola Neoasýrska ríša?


Odpoveď: Neoasýrska ríša bola ríša v Mezopotámii počas doby železnej, ktorá existovala v rokoch 911 - 609 pred Kristom. Bola to dovtedy najväčšia ríša na svete a mnohí historici ju považujú za prvú skutočnú ríšu v dejinách.

Otázka: Aké techniky používala?


Odpoveď: Novoasýrska ríša používala pokročilé a účinné vojenské taktiky, ako napríklad vyzbrojenie železnými zbraňami a priekopníctvo mnohých taktík imperializmu, ktoré sa stali bežnými v neskorších ríšach.

Otázka: Kto boli jej súperi?


Odpoveď: Medzi jej súperov patrili Babylónia, Elam, Perzia, Urartu, Lýdia, Médi, Frýgia, Kimmerijci, Izrael, Júda, Fenícia, Novobabylonská ríša, Kanaán, Kušitská ríša a staroveký Egypt.

Otázka: Kedy sa začala ríša rúcať?


Odpoveď: Novobabylonská ríša začala upadať v roku 631 pred n. l., keď zomrel Aššurbanipal a vypukli občianske vojny. To umožnilo Kiaxareovi (perzskému a médskemu kráľovi) uzavrieť spojenectvo s Nabopolasarom (vládcom Babylónie a Kimmerie), čo viedlo k ich invázii do Asýrie.

Otázka: Ako Asýria reagovala?


Odpoveď: V reakcii na túto inváziu sa Asýria spojila s Egyptom, ale obe krajiny padli pri páde Harránu v roku 609 pred Kr. po druhom obliehaní Harránu, ktoré ukončilo existenciu Asýrie ako ríše.

Otázka: Existujú Asýrčania aj dnes?


Odpoveď: Áno - Asýrčania dodnes žijú v Iráne, Iraku a na ďalších miestach po celom svete.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3