Ornithomimidae — ornitomimidy: rýchli pštrosovité dinosaury vrchnej kriedy

Ornithomimidae (ornitomimidy) — rýchli pštrosovité teropody vrchnej kriedy: bezzubé zobáky, perie, bylinožravé/všežravé rody ako Gallimimus či Struthiomimus.

Ornithomimidae ("vtáky napodobňujú") je skupina teropodných dinosaurov, ktoré sa povrchne podobali na moderné pštrosy. Boli to rýchle, všežravé alebo bylinožravé dinosaury z vrchnej kriedy Laurasie (dnešná Ázia a Severná Amerika). Medzi najznámejšie rody tejto čeľade patria Gallimimus, Archaeornithomimus, Anserimimus, Struthiomimus a Ornithomimus.

Morfológia a vzhľad

Ornitomimidy mali štíhle, hydrodynamické telá prispôsobené rýchlemu pohybu. Lebky boli relatívne malé s veľkými očami nad dlhými a pohyblivými krkmi. Všetky známe ornitomimidy mali bezzubé zobáky, ktoré sa u jednotlivých druhov líšili svojím tvarom a hrúbkou.

Predné končatiny boli dlhé a štíhle, končiace sa tromi prstami s ostrými, niekedy hákovitými pazúrmi — tieto „ruky“ mohli slúžiť na sťahovanie konárov, zber potravy alebo iné manipulácie. Zadné končatiny boli silné a dlhé, s dlhým chodidlom a skrátenými, pevnejšími prstami zakončenými pazúrmi, čo všetko podporovalo rýchly beh a obratnosť.

Perie a integument

Fosílne nálezy ukazujú, že niektoré ornitomimosaury mali integumentárne štruktúry podobné periu. U niektorých druhov sa zachovali svedectvá o vláknitých perovitých štruktúrach a u dospelých jedincov aj o zložitejších periach na predných končatinách a chvoste. Na dolných častiach končatín sa však u niektorých exemplárov zachovali aj šupiny.

Strava a trávenie

Existuje viacero dôkazov hovoriacich v prospech bylinožravého alebo aspoň prevažne rastlinného spôsobu obživy. U mnohých ornitomimozaurov, vrátane primitívnejších foriem, sa v oblasti brušnej dutiny našli početné gastrolity, ktoré sú typické pre bylinožravce a slúžia na mechanické rozomletie rastlinného materiálu v žalúdku. Henry Fairfield Osborn už začiatkom 20. storočia navrhol, že dlhé „ruky“ ornitomimidov mohli slúžiť na sťahovanie konárov s potravou; táto myšlienka je podporená aj výraznou morfológiou hákovitých pazúrov.

Napriek tomu sa pre niektoré druhy uvažuje o všežravom životnom štýle — kombinácii rastlinnej potravy s drobnou živočíšnou korisťou. Samotná početnosť ornitomimidov v niektorých prostrediach — ide o jedny z najrozšírenejších menších dinosaurov v Severnej Amerike — tiež zodpovedá ekológii prevážne bylinožravých skupín, ktoré často numericky prevyšujú mäsožravce v daných ekosystémoch.

Rýchlosť a správanie

Ornitomimidy boli výborne prispôsobené k rýchlemu behu — ich dlhé stehná a lýtka, ľahká stavba tela a dlhé chodidlá naznačujú, že mohli dosahovať vysoké rýchlosti (odhady sa líšia, často ide o desiatky km/h). Niektoré stopy a sústavy stopových jaziev naznačujú aj sociálne, možno stádové správanie u niektorých druhov.

Rozšírenie, veľkosť a fosílne záznamy

Ornitomimidy sú známe najmä z vrchnej kriedy Laurasie — predovšetkým z lokalít v dnešnej Ázii a Severnej Amerike. Veľkostne sa pohybovali od menších foriem (dĺžka okolo 2 m) až po väčšie druhy presahujúce 4–5 m. Ich fosílne pozostatky zahŕňajú kostrové komplexy, stopy a niekedy aj pozostatky mäkkých tkanív (napr. odtlačky peria).

Systematika a príbuzné skupiny

Ornitomimidy patria do veľkej skupiny ornithomimosaurov. Hoci majú množstvo znakov konvergentných s dnešnými vtákmi (napríklad perie alebo bezzubé zobáky), nie sú priamymi predkami dnešných vtákov. Medzi priblížene príbuzné skupiny patria iné maniraptoři v rámci teropodov, no ich presné filogenetické vzťahy sa stále upresňujú na základe nových nálezov a analýz.

Význam a interpretácia

Štúdium ornitomimidov pomáha paleontológom lepšie pochopiť rozmanitosť ekológií teropodov, evolúciu bezzubých zobákov a vznik peria u nevtáčích dinosaurov. Ich početnosť v niektorých spoločenstvách, morfológia a nálezy gastrolitov dávajú silné argumenty pre dôležitú úlohu rastlín v ich potrave, pričom nevyvracajú ani alternatívu čiastočnej všežravej diéty.

Stručné zhrnutie: Ornitomimidy boli štíhle, rýchle teropodné dinosaury vrchnej kriedy, morfologicky podobné pštrosom, s bezzubými zobákmi, dlhými krkmi a prednými končatinami prispôsobenými k manipulácii s potravou. Dôkazy z gastrolitov, anatómie aj zahltenia fosílnych nálezov naznačujú prevažne rastlinnú alebo všežravú výživu.

U niektorých ornitomimozaurov sa našli početné gastrolity, ktoré sú jedným z hlavných dôkazov o ich stravovaní.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to ornitomíma?

Otázka: Kde sa našli?

Otázka: Ako vyzerali ich lebky?

Otázka: Ako vyzerali ich predné končatiny?

Otázka: Ako Henry Fairfield Osborn naznačil, že sa ornitomimidy mohli živiť?

Otázka: Boli ornitomimidy bylinožravce alebo mäsožravce?

Hľadajte podľa písmena