Protostómy sú nefróznym taxónom živočíchov nad úrovňou fyla. Nie je súčasťou bežného klasifikačného systému.

Poznámka: v pôvodnom texte sa v odkaze použil termín nefróznym — správnejšie a zrozumiteľnejšie je označiť protostómy ako neformálny alebo kládový celok, nie formálny taxonomický stupeň podľa Linneovskej klasifikácie. Protostómia sa chápe hlavne na základe spoločných embryonálnych a molekulárnych znakov, nie ako jednotný pojazdný (oficiálny) taxón.

Vzťah k Bilateria a vývojové znaky

Sú podtaxónom Bilateria a sú v protiklade s deuterostómami. Protostómy sa tradične rozlišujú podľa vývoja embrya: u deuterostómov sa prvým otvorom (blastopórom) stáva konečník, zatiaľ čo u protostómov sa z blastopóru obvykle vyvinú ústa.

Okrem toho sa častejšie uvádzajú tieto charakteristiky protostómov (hoci nie všetky sú univerzálne a vyskytujú sa výnimky):

  • spirálna a determinovaná delba buniek počas raného embryonálneho štádia (v mnohých skupinách);
  • schizocéla alebo iný spôsob vzniku telovej dutiny (coelomu) v mnohých skupinách (oproti enterocéle u niektorých deuterostómov);
  • často prítomný kutikula a ďalšie štruktúry adaptované na rozličné životné stratégie.

Treba zdôrazniť, že vývojové znaky sú variabilné a moderná fylogénia sa opiera hlavne o molekulárne dáta (sekvencie DNA/RNA), ktoré poskytujú komplexnejší obraz vzťahov medzi skupinami.

Hlavné skupiny (molekulárne delenie)

Analýza sekvencií DNA naznačuje, že protostómy možno rozdeliť do troch hlavných skupín:

Popis hlavných skupín:

  • Ecdysozoa — zahŕňa skupiny, ktoré sa zvonku periodicky svliekajú (ecdysis): napríklad článkonožce (Arthropoda) a nematódy (Nematoda). Charakteristické sú pevné exoskeletálne vrstvy alebo kutikula a rôzne prispôsobenia k suchozemskému aj vodnému prostrediu.
  • Lophotrochozoa — veľmi rozmanitá kláda zahŕňajúca mäkkýše (Mollusca), annelidy (dážďovky a príbuzní), brachiopóry a ďalšie. Mnohé majú larválne štádium zvané trochofóra alebo špecifický orgán zvaný lofofór u niektorých fyla.
  • Platyzoa — zahŕňa niektoré drobné a často veľmi jednoduché červovité skupiny, napr. platyhelminthes (ploštice), rotifers a príbuzné taxóny. Postavenie Platyzoa v rámci protostómov bolo predmetom diskusií a niektoré štúdie ich zaraďujú bližšie k Lophotrochozoa alebo rozdeľujú ďalej.

Ďalšie poznámky o fylogénii a diverzite

Molekulárne štúdie založené na veľkých množstvách génových sekvencií alebo transkriptómoch v posledných desaťročiach zásadne zmenili pohľad na vzťahy medzi živočíšnymi skupinami. Protostómia ako pojem zoskupuje veľké spektrum tvarov a životných stratégií — od mikroskopických voľne žijúcich foriem až po vysoko diferencované skupiny ako hmyz či mäkkýše.

V praxi to znamená, že pojem „protostómy“ slúži najmä na opis spoločných evolučných vzťahov a spoločných vývojových znakov, nie ako rigidný „rank“ v klasickom taxonomickom zmysle. Existujú aj skupiny so zmiešanými alebo odlišnými embryonálnymi črtami, takže presné hranice a charakteristiky stále dopĺňajú nové výskumy.

Význam pre človeka a ekosystémy

Protostómy obsahujú množstvo ekologicky a ekonomicky dôležitých skupín: hmyz ako opylovače a škodcovia, annelidy ako zlepšovatelia pôdy, mäkkýše ako potrava a choroboplodné druhy, či nematódy vrátane parazitov rastlín a živočíchov. Ich obrovská diverzita je kľúčová pre fungovanie ekosystémov a má priame dopady na poľnohospodárstvo, lesníctvo, zdravie ľudí a zvierat.

Protostómy sú teda rozsiahla a evolučne úspešná skupina bilaterálnych živočíchov definovaná kombináciou embryologických znakov a molekulárnych dôkazov. Ich vnútorné vzťahy a rozdelenie sú predmetom aktívneho výskumu.

ako aj množstvo menších taxónov, ako napríklad Chaetognatha.