Sauropsidy sú skupinou suchozemských stavovcov, ktorá zahŕňa všetky súčasné "plazy" a vtáky a ich fosílnych predkov. Sú jednou z dvoch skupín, ktoré sa vyvinuli z vajíčkovitých amniotov v prvej polovici karbónu.

Vznik amniotov (organizmov kladúcich vajíčka s amniotom) umožnil plný osídlenie suchozemských ekosystémov, pretože tieto vajíčka poskytovali zárodom ochranu pred vysychaním. Sauropsidy sa od amniotov oddelili už v skorom období karbonu, približne pred 320–300 miliónmi rokov, a ďalej sa počas paleozoika a mezozoika diverzifikovali do radovo rôznych foriem — od pozemných až po vodné a lietajúce.

Ďalšou skupinou, ktorá sa vyvinula z amniotov, sú synapsidy. Z nich nakoniec vznikli cicavce.

Čo sauropsidy odlišuje

Sauropsidy majú niekoľko charakteristických znakov (s výnimkami v rôznych vetvách):

  • typ stavby lebky a časť histórie klasifikácie podľa okienok v lebke (tradičné rozlíšenia ako anapsidné, diapsidné) — tieto znaky sú však u niektorých skupín komplikované evolučnou zmenou;
  • koža pokrytá šupinami, štítmi alebo perím — perie je odlišný keratinový derivát, ktorý vznikol v skupine teropódnych dinosaurov a stal sa kľúčovým pri evolúcii vtáctva;
  • reprodukcia viazaná na amniotické vajíčko s rôznou mierou kalcifikácie škrupiny (od kožovitých až po pevné vápennaté škrupiny);
  • veľká ekologická a morfologická rozmanitosť — sauropsidy obývajú prakticky všetky typy biotopov (suché, mokré, sladkovodné, morské, vzdušné).

Žijúce a vyhynuté skupiny

Medzi žijúce sauropsidy patria jaštery, hady, korytnačky, krokodíly a vtáky. Tieto skupiny sú rozlične príbuzné — napríklad jaštery a hady patria do skupiny lepidosauromorf (lepidosauria), zatiaľ čo krokodíly a vtáky sú súčasťou archosauromorf (archosauria).

Medzi vyhynuté sauropsidy patria nepôvodné dinosaury, pterosaury, plesiosaury, ichtyosaury a mnohé ďalšie. K týmto skupinám patrili obrovské bylinožravé sauropody, špecializovaní mäsožraví theropodi (z ktorých sa vyvinuli vtáky), lietajúce pterosaury a rozmanité morský tvory, ktoré mali prispôsobenia k životu vo vode.

Filogenetické a taxonomické poznámky

Pojem "sauropsidy" sa v literatúre používa rôzne — niektorí vedci ho definujú ako širokú vetvu zahŕňajúcu všetky diapsidné línie a korytnačky, iní ho používajú ako zovšeobecnené synonymum pre "reptília" v evolučnom slova zmysle. Postavenie korytnačiek v rámci sauropsidov bolo predmetom mnohých debát; súčasné molekulárne a fosílne štúdie väčšinou nasvedčujú tomu, že korytnačky patria k diapsidným skupinám a majú bližší vzťah k archosaurom (krokodíly, vtáky) než k niektorým ďalším "primitívnym" plazom.

Význam a ekológia

Sauropsidy zohrali a zohrávajú kľúčovú úlohu v zemských ekosystémoch: v mezozoiku dominovali dinosaury ako hlavné suchozemské stavovce, v súčasnosti vtáky a rôzne skupiny plazov ovplyvňujú potravinové reťazce, opelenie, rozptyl semien a mnoho ďalších ekologických procesov. Vzťah človeka k sauropsidom je tiež významný — niektoré druhy sú hospodársky dôležité, iné chránené, mnohé sú predmetom výskumu v evolučnej biológii a paleontológii.

Krátka časová os

  • Karbon (asi 320–300 mil. rokov pred súčasnosťou): rozdelenie amniotov na líniu vedúcu k sauropsidom a líniu vedúcu k synapsidom.
  • Paleozoikum–Mezozoikum: diverzifikácia raných diapsidov a ďalší vznik kľúčových skupín.
  • Trias–Krieda: rozmach a diverzifikácia dinosaurov; vznik a žiarlivý rozvoj iných skupín ako pterosaury a morskí plazí.
  • Koniec kriedy (~66 mil. rokov): hromadné vymieranie (K–Pg), pri ktorom zahynuli všetky nevtáčie dinosaury a mnohé ďalšie skupiny; vtáky (ako jediní živí dinosaurii potomkovia) zvládli prejsť do paleogénu.

Sauropsidy zostávajú predmetom aktívneho výskumu — paleontologické nálezy i molekulárne štúdie neustále upresňujú ich príbuzenské vzťahy, biológiu a evolučné premeny, ktoré viedli k súčasnej rozmanitosti plazov a vtákov.