Sauropsidy

Pôvod tetrapodov

Viac-menej týmto smerom sa uberala evolúcia tetrapodov:

• Sarcopterygii
• Coelacanthimorpha (Coelacanths)
• Dipnoi (pľúcna ryba)
• Tetrapodomorpha (rybovce)

Najstaršie tetrapodi žili vo vode. Jasné fosílne stopy tetrapodov z polovice devónu predstihujú predchádzajúce záznamy o tetrapodoch o 18 miliónov rokov.

Bolo opísaných devónskych tetrapodov deviatich rodov. Tieto najstaršie tetrapody neboli suchozemské. Žili v močaristých biotopoch, ako sú plytké mokrade, pobrežné lagúny, slanisté delty riek a dokonca aj plytké morské sedimenty.

Romerova medzera

Medzi tetrapodmi s lalokovitými rybami a prvými obojživelníkmi a amniotami v strednom karbóne je 30 miliónov rokov dlhá medzera s malým množstvom uspokojivých fosílií tetrapodov. Táto medzera, zaznamenaná v roku 1950, je Romerova medzera. V 90. rokoch 20. storočia sa našli niektoré nové fosílie, napríklad Pederpes, priamo uprostred Romerovej medzery. Medzera stále zahmlieva detaily prechodu tetrapodov.

Niekedy v neskoršom devóne alebo v ranom karbóne sa rybožravce stali prevažne suchozemskými. Jedna skupina z nich si zachovala spojenie s vodou a vždy kládla vajíčka do vody. Stali sa z nich obojživelníky. Ostatné si vyvinuli spôsob kladenia vajíčok na súši. Boli to amnioti, ktorých kľúčovou inováciou bolo vajíčko cleidoic.

Niekedy v strednom alebo spodnom karbóne sa amnioty rozdelili na dve línie. Jedna línia viedla k plazom všetkých druhov a nazývame ju Sauropsida. Druhá línia viedla nakoniec k cicavcom a nazývame ju Synapsida. Nie je správne povedať "cicavce sa vyvinuli z plazov", pretože obe skupiny pochádzajú z prvých amniotov. V každom prípade sa moderné plazy výrazne líšia od moderných cicavcov. Obe skupiny sa vyvíjali viac ako 300 miliónov rokov z raných amniotov.

Tetrapodi

• Tetrapodi žijúci na súši
• Obojživelníky > amniota a súčasné obojživelníky
• Amniota
• Sauropsida > súčasné plazy a vtáky
• Synapsida > súčasné cicavce